La storia di Shalva e il Saubha Vimana - Cultura Vedica

54
La storia di Shalva e il Saubha Vimana Sanscrito-Italiano – Traduzione integrale con note Testo soggetto a revisione © CULTURA VEDICA Fernando Rossi

Transcript of La storia di Shalva e il Saubha Vimana - Cultura Vedica

La storia di Shalva e il Saubha Vimana Sanscrito-Italiano – Traduzione integrale con note

Testo soggetto a revisione © CULTURA VEDICA Fernando Rossi

© Quest’opera è stata digitalizzata e messa a disposizione da “CulturaVedica”, può essere usata per la ricerca e lo studio personale. Non può essere usata (senza permesso) per scopo promozionale o commerciale.

Il Mahabharata

Recenzione meridionale Edizione Kumbhaghonam

Mahabharata Vana Parva

Arjunabhigamana Parva Sezioni 14-22

Sommario Sezione 14 ........................................................................................................................................................ 4

Sezione 15 ........................................................................................................................................................ 9

Sezione 16 ...................................................................................................................................................... 13

Sezione 17 ...................................................................................................................................................... 19

Sezione 18 ...................................................................................................................................................... 23

Sezione 19 ...................................................................................................................................................... 29

Sezione 20 ...................................................................................................................................................... 34

Sezione 21 ...................................................................................................................................................... 41

Sezione 22 ...................................................................................................................................................... 46

La storia di Shalva e il Saubha Vimana

Sezione 14

युधिधिर उवाच । असान्निध्यं कथं कृष्ण तवासीद्वषृ्ष्णनन्दन ।

क्व चासीद्वद्वप्रवासस्ते ककंचाकारीषीः प्रवासतीः ॥१॥ yudhiṣṭhira uvāca |

asānnidhyaṃ kathaṃ kṛṣṇa tavāsīdvṛṣṇinandana | kva cāsīdvipravāsaste kiṃcākārṣīḥ pravāsataḥ ||1||

Yudhishthira1 disse: “O Krishna, o figlio dei Vrishni2, dove sei stato, perché eri assente?”

कृष्ण उवाच । साल्वस्य नगरं साौभ ंगताेऽहं भरतरषभ ।

ननहन्तत ंकाौरवशे्रि तत्र मे शृणु कारणम् ॥२॥ kṛṣṇa uvāca |

sālvasya nagaraṃ saubhaṃ gato:'haṃ bharatarṣabha | nihantuṃ kauravaśreṣṭha tatra me śṛṇu kāraṇam ||2||

Krishna disse: “O toro dei Bharata3, sono stato a Saubha4 con lo scopo di annientare la Nagara5 di Shalva6, o migliore tra gli uomini, ascolta la ragione.

महातेजा महांवाहुयषीः स राजा महायशाीः । दमघाेरात्मजाे वीरीः शशशतपालाे मया हतीः ॥३॥

mahātejā mahāṃvāhuryaḥ sa rājā mahāyaśāḥ | damaghoṣātmajo vīraḥ śiśupālo mayā hataḥ ||3||

Quel re di grande splendore e di forti braccia, il figlio di Damaghosha7, Shishupala8 il guerriero fu da me ucciso.

यज्ञे ते भरतशे्रि राजसूयेऽहषणां प्रनत । स राेरवशमापिाे नामृष्यत दरुात्मवान् ॥४॥

yajñe te bharataśreṣṭha rājasūye:'rhaṇāṃ prati | sa roṣavaśamāpanno nāmṛṣyata durātmavān ||4||

1 Yudhiṣṭhira (युधिधिर) - Il primogenito di Pāṇḍu, generato da Dharmarāja, attraverso il grembo della moglie Kuntī.

2 Vṛṣṇi (वृष्ष्ण) - Nome di un antico clan indiano. Vrishni era discendente di Yadu, figlio di Yayati. Da Madri una delle due mogli, ebbe un figlio che chiamò

Devamidhusha. Krishna è il nipote di Devamidhusha. GENEALOGIA: Discende da Viṣṇu nel seguente ordine: Brahmā, Atri, Candra, Budha, Purūravas, Āyus, Nahuṣa, Yayāti, Yadu, Sahasrajit, Śatajit, Hehaya, Dharma, Kuṇi, Bhadrasena, Dhanaka, Kṛtavīrya e Kārtavīryhu. 3 Bharata (भरत) - Nome di un antico clan indiano. Il capostipite è figlio di Dusyanta e Sakuntala.

GENEALOGIA: Discende da Viṣṇu, Brahmā, Atri, Candra, Budha, Purūravas, Āyus, Nahuṣa, Yayāti, Pūru, Janamejaya, Prācinvā, Pravira, Namasyu, Vītabhaya, Śuṇḍu, Bahuvidha, Saṃyāś, Rahovādra, Santurhava Bharata. 4 Saubha (सौभ) - Etimologia: “costruito con metalli preziosi”. È il carro o Vimana del re Shalva, chiamato anche Saubha-nagara. Lanciato il disco Sudharshana, Krishna uccide Shalva e distrugge il Vimana. (Mahabharata - Vana Parva - Sezione 22 - Versi 32-36). 5 Nāgara (नागर) – Al letterale “dei Naga”, segue il nome di molte città. Luoghi in cui hanno avuto origine storie di Naga. Oggi sinonimo di città.

6 Śālva (सल्व) - A bordo del Sahuba, assediò la città di Dwaraka per vendicare la morte di Shishupala. 7 Damaghoṣa (दमघाेर) - Il re di Cedi, padre di Shishupala (Mahabharata - Adi Parva - Sezione 186, Verso 86)

8 Śiśupāla (शशशतपाल) - Figlio di Damaghosha, nella linea dei re di Cedi, nato con tre occhi e quattro mani. Krishna lo uccide innescando la battaglia

contro Shalva e il Saubha.

Durante il tuo Yajna9 del Rajasuya10, o migliore dei Bharata, quel malvagio pervaso dalla passione non sopportava l’onore fattomi.

शु्रत्वा तं ननहतं साल्वस्तीव्रराेरसमष्न्वतीः। उपायाद्द्वारकां शून्यान्नमहस्थे मयय भारत ॥५॥

śrutvā taṃ nihataṃ sālvastīvraroṣasamanvitaḥ| upāyāddvārakāṃ śūnyāmihasthe mayi bhārata ||5||

O Bharata, saputo della sua morte, Shalva preso da un violento tormento marciava contro Dvaraka11 priva della mia presenza.

स तत्र युद्धमकराेद्बालकौ वृषष्ष्णपुङ्गवौीः । ननवृत्तीः कामगं साौभमारुह्यौव नृशंसवत् ॥६॥

sa tatra yuddhamakarodbālakairvṛṣṇipuṅgavaiḥ | nivṛttaḥ kāmagaṃ saubhamāruhyaiva nṛśaṃsavat ||6||

O re, arrivato a bordo del Saubha, che poteva muoversi a piacere12, spietatamente combatteva contro i giovani della famiglia Vrishni.

तताे वृष्ष्णप्रवीरांस्तान्बालान्हत्वा बहंस्तदा । पुराेद्यानानन सवाषणण भेदयामास दभुषनतीः ॥७॥

tato vṛṣṇipravīrāṃstānbālānhatvā bahūṃstadā | purodyānāni sarvāṇi bhedayāmāsa durbhatiḥ ||7||

Dopo aver ucciso un gran numero di valorosi Vrishni, il malvagio distrusse tutti i giardini della città.

उक्तवांश्च महाबाहाे क्वासाौ वृष्ष्णकुलािमीः । वासतदेवीः स मन्दात्मा वसतदेवसतताे गतीः ॥८॥

uktavāṃśca mahābāho kvāsau vṛṣṇikulādhamaḥ | vāsudevaḥ sa mandātmā vasudevasuto gataḥ ||8||

Diceva: “O Mahabaho13, dov’è quel disonore della dinastia Vrishni, dov’è il malvagio Vasudeva14, dov’è il figlio di Vasudeva.

तस्य युद्धान्नथषनाे दपं युदे्धनाशययताऽस््यहम् । अानताषीः सत्यमाख्यात तत्र गन्ताऽष्स्म यत्र सीः ॥९॥

tasya yuddhārthino darpaṃ yuddhenāśayitā:'smyaham | ānartāḥ satyamākhyāta tatra gantā:'smi yatra saḥ ||9||

Umilierò il suo orgoglio in battaglia. O Anartha15, siate sinceri, dov’è, ditelo e andrò ovunque lui sia.

तं हत्वा कवननवनतषष्ये कंसकेशशननरूदनम् । अहत्वा न ननवनतषष्ये सत्येनायुिमालभे ॥१०॥

taṃ hatvā vinivartiṣye kaṃsakeśiniṣūdanam |

9 Yajña (यज्ञ) – Sacrificio. Passare qualcosa per il fuoco. Il fuoco è la bocca dei Deva, il fuoco mangia per primo.

10 Rājasūya (राजसूय) - Si riferisce a un elaborato sacrificio (Yajna) che sancisce l’imperatore del mondo.

11 Dvārakā (द्वारका) - Nota anche come Dvāravatī. nome della capitale di Krishna (oggi sommersa dal mare) situata sulla punta occidentale del

Gujarath. 12 Poteva muoversi sulla terra, sull’acqua e nel cielo. 13 Mahābāho (महाबाहाे) - “Braccia Forti”. Epiteto per guerrieri.

14 Vāsudeva (वासतदेव) - Essendo il figlio di Vasudeva, Krishna è chiamato Vasudeva.

15 Anartha (अनथष) - Antico regno vedico. Abitante di Anartha.

ahatvā na nivartiṣye satyenāyudhamālabhe ||10|| Tornerò solo dopo aver soppresso l’uccisore di Kamsa16 e di Keshi17, giuro sulla mia arma che non tornerò senza averlo ammazzato.”

क्वासाौ क्वासाकवनत पुनस्तत्रतत्र प्रिावनत । मया सह रण ेयाेदंु्ध काङ्षमाणीः स साौभराट् ॥११॥

kvāsau kvāsāviti punastatratatra pradhāvati | mayā saha raṇe yoddhuṃ kāṅkṣamāṇaḥ sa saubharāṭ ||11||

“Dov’è? Dov’è?” Diceva il re del Saubha mentre correva avanti e indietro desideroso di battaglia.

अद्यतं पापकमाषणं क्षतद्रं कवश्वासघानतनम् । शशशतपालविामराषद्गमययष्ये यमक्षयम् ॥१२॥

adyataṃ pāpakarmāṇaṃ kṣudraṃ viśvāsaghātinam | śiśupālavadhāmarṣādgamayiṣye yamakṣayam ||12||

In collera per l’uccisione di Shishupala, oggi manderò alla dimora di Yama18 quel vile malfattore, quel violatore di fede.

मम पापस्वभावेन भ्राता येन ननपानततीः । शशशतपालाे महीपालस्तं वधिष्ये महीतले ॥१३॥

mama pāpasvabhāvena bhrātā yena nipātitaḥ | śiśupālo mahīpālastaṃ vadhiṣye mahītale ||13||

Di natura malvagia ha ucciso mio fratello, il monarca Shishupala, lo eliminerò dalla faccia della Terra.

भ्राता बालश्च राजा च न च संग्रामकाेकवदीः । प्रमत्तश्च हताे वीरस्तं हननष्ये जनादषनम् ॥१४॥

bhrātā bālaśca rājā ca na ca saṃgrāmakovidaḥ | pramattaśca hato vīrastaṃ haniṣye janārdanam ||14||

Il mio regale fratello era un fanciullo, poco esperto in battaglia, è morto mentre era impreparato, io ucciderò Janarddana19.

एकमादद महाराज कवलप्यददवमास्स्थतीः । कामगेन स साौभेन क्षक्षप्त्वा मां कुरुनन्दन ॥१५॥

ekamādi mahārāja vilapyadivamāsthitaḥ | kāmagena sa saubhena kṣiptvā māṃ kurunandana ||15||

O grande re, strillando e insultandomi, o discendente di Kuru20, per attaccarmi si alzò in cielo con il Saubha che si muove a piacere.

तमश्राौरमहं गत्वा यथा वृत्तीः स दमुषनतीः । मयय काौरव्य दषु्टात्मा मानतषकावतकाे नृपीः ॥१६॥

tamaśrauṣamahaṃ gatvā yathā vṛttaḥ sa durmatiḥ | mayi kauravya duṣṭātmā mārtikāvatako nṛpaḥ ||16||

16 Kaṃsa (कंस) - Re della dinastia Bhoja e zio materno di Krishna.

17 Keśī (केशी) - Un seguace di Kamsa. Su istruzione di Kamsa, assunta la forma di un cavallo, andò ad Ambasi per uccidere Krishna. Krishna uccise

Keshi. 18 Yama (यम) - Il dio indiano della morte.

19 Janārddana (जनार्द्षन) - Janā + Rddana, un nome di Vishnu. Epiteto per Krishna in quanto avatara di Vishnu.

20 Kuru (कुरु) - Il fondatore della dinastia in cui nacquero i Pandava, così come i loro cugini, i figli di Dhritarashtra.

Tornato sul posto, o discendente di Kuru, ho udito di come quel folle, quel sovrano dei Martika21 aveva agito contro di me.

तताेऽहमकप काौरव्य राेरव्याकुललाेचनीः । ननश्चश्चत्य मनसा राजन्विायास्य मनाे दिे ॥१७॥

tato:'hamapi kauravya roṣavyākulalocanaḥ | niścitya manasā rājanvadhāyāsya mano dadhe ||17||

Quindi, o discendente di Kuru, o re, con mente irata, con occhi furiosi, ho deciso di ucciderlo.

अानतेषरु कवमदं च क्षेपं चात्मनन काौरव । प्रवृद्धमवलेपं च तस्य दषु्कृतकमषणीः ॥१८॥

ānarteṣu vimardaṃ ca kṣepaṃ cātmani kaurava | pravṛddhamavalepaṃ ca tasya duṣkṛtakarmaṇaḥ ||18||

O discendente di Kuru, per l’insulto subito, per l’assalto agli Anarta, per l’arroganza e per l’orgoglio di quel malvagio.

ततीः साौभविायाहं प्रतस्थ ेपृन्नथवीपते । स मया सागरावतेष दृष्ट अासीत्परीप्सता ॥१९॥

tataḥ saubhavadhāyāhaṃ pratasthe pṛthivīpate | sa mayā sāgarāvarte dṛṣṭa āsītparīpsatā ||19||

Mi mossi per distruggere Saubha, o signore della Terra, lo cercai, lo trovai in una insenatura marina.

ततीः प्रध्माप्य जलजं पाञ्चजन्यमहे नृप । अाहय साल्वं समरे युद्धाय समवस्स्थतीः ॥२०॥

tataḥ pradhmāpya jalajaṃ pāñcajanyamahe nṛpa | āhūya sālvaṃ samare yuddhāya samavasthitaḥ ||20||

Quindi, o re, soffiando la mia conchiglia, chiamata Panchajanya22, mi fermai sfidando Shalva a combattere in battaglia.

तन्मुहतषमभूद्युदं्ध तत्र मे दानवौीः सह। शवीभूताश्च मे सवेष भूतले च ननपानतताीः ॥२१॥

tanmuhūrtamabhūdyuddhaṃ tatra me dānavaiḥ saha| śavībhūtāśca me sarve bhūtale ca nipātitāḥ ||21||

Ci fu subito un terribile scontro tra me e i Danava23, tutti i loro combattenti furono da me stesi al suolo.

एतत्कायं महाबाहाे येनाहं नागमं तदा । शु्रत्वौव हाष्स्तनपुरे द्यूत ंचाकवनयाेस्त्थतम् ।

द्रततमागतवान्युष्मान्द्रषु्टकामीः सतदीुःष्ितान् ॥२२॥ etatkāryaṃ mahābāho yenāhaṃ nāgamaṃ tadā | śrutvaiva hāstinapure dyūtaṃ cāvinayotthitam |

drutamāgatavānyuṣmāndraṣṭukāmaḥ suduḥkhitān ||22||

21 Martika, o Mritikavara, o Matika, o Mritikavati, ecc. sono nomi di una città, la capitale di Shalva. 22 Pāñcajanya (पाञ्चजन्य) - Nome della conchiglia di Krishna, che la prese dal demone Pancajana dopo averlo ucciso.

23 Dānava (दानव) - I figli di Kasyapa attraverso il grembo di Danu.

È per questo, o Mahabaho che non sono venuto ad Hastinapura24, non appena ho saputo dell’ingiustizia del gioco, sono tornato per vedervi sprofondato in questa sciagura.”

24 Hastinapura (हष्स्तनापुर) - Capitale dei Pandava. Città fondata da Hasti (figlio di Brihatkshatra). Corrisponde alla moderna Nuova Delhi.

Sezione 15

युधिधिर उवाच । वासतदेव महाबाहाे कवस्तरेण महामत े।

साौभस्य विमाचक्ष्व न द्वह तृष्यान्नम कथ्यतीः ॥१॥

yudhiṣṭhira uvāca | vāsudeva mahābāho vistareṇa mahāmate |

saubhasya vadhamācakṣva na hi tṛṣyāmi kathyataḥ ||1||

Yudhishthira disse: “O Vasudeva, o Mahabaho dalla mente elevata, racconta di come hai distrutto Saubha. L’ascolto non mi ha saziato.”

वासतदेव उवाच । हत ंशु्रत्वा महाबाहाौ मया श्राौतश्रवं नृप ।

उपायाद्भरतशे्रि साल्वाे द्वारवतीं पुरीम् ॥२॥

vāsudeva uvāca | hataṃ śrutvā mahābāhau mayā śrautaśravaṃ nṛpa | upāyādbharataśreṣṭha sālvo dvāravatīṃ purīm ||2||

Vasudeva disse: “O Mahabaho, o migliore dei Bharata, saputo che avevo ucciso il figlio di Shrutasrava, Shalva marciò verso la città di Daravati25.

अरुणत्तां सतदषु्टात्मा सवषतीः पाण्डतनन्दन । साल्वाे वौहायसं चाकप तत्पुरं व्यूह्य धिधितीः ॥३॥

aruṇattāṃ suduṣṭātmā sarvataḥ pāṇḍunandana | sālvo vaihāyasaṃ cāpi tatpuraṃ vyūhya dhiṣṭhitaḥ ||3||

O figlio di Pandu26, completamente pazzo, Shalva li assediava e dal cielo circondava la città.

तत्रस्थाेऽथ महीपालाे याेियामास तां पुरीम् । अन्नभसारेण सवेषण तत्र युद्धमवतषत ॥४॥

tatrastho:'tha mahīpālo yodhayāmāsa tāṃ purīm | abhisāreṇa sarveṇa tatra yuddhamavartata ||4||

Allora, quel sovrano stazionando in cielo dava battaglia alla città. Con un largo uso di armi il conflitto cominciava.

पुरी समन्ताद्वद्वद्वहता सपताका सताेरणा । सचक्रा सहुडा चौव सयन्त्रिनका तथा ॥५॥

purī samantādvihitā sapatākā satoraṇā | sacakrā sahuḍā caiva sayantrakhanakā tathā ||5||

La città era fortificata e protetta da catapulte e fossati, gli arcieri proteggevano le porte e guerrieri si muovevano ovunque.

साेपशल्यप्रताेलीका साट्टाट्टालकगाेपुरा । सचक्रग्रद्वहणी चौव साेल्कालातावपाेन्नथका ॥६॥

sopaśalyapratolīkā sāṭṭāṭṭālakagopurā | sacakragrahiṇī caiva solkālātāvapothikā ||6||

25 Altro nome per Dvaraka. 26 Pāṇḍu (पन्द)ु - Un re della dinastia Kuru e padre dei Pandava, Yudhisthira, Bhima, Arjuna, Nakula e Sahadeva, gli eroi del Mahabharata. Pandu morì

giovane, i cinque fratelli furono allevati dallo zio Dhritarashtra.

Con torri di avvistamento sui portali, con le strade barricate con pali aguzzi, con armi posizionate per la difesa, pronte a lanciare carboni ardenti e grossi massi.

साेधष्टका भरतशे्रि सभेरीपणवानका । सताेमराङ्कु शा राजन्सशतघ्नीकलाङ्गला ॥७॥

soṣṭikā bharataśreṣṭha sabherīpaṇavānakā | satomarāṅkuśā rājansaśataghnīkalāṅgalā ||7||

O migliore dei Bharata, con otri, con trombe e tamburi. O re, con paglia e altro materiale infiammabile, con Sataghni27 e Kalangala28.

सभुशतण्डयश्मगुडका सायुिा सपरश्विा । लाेहचमषवती चाकप सायनीः सगुडशृद्वङ्गका ॥८॥

sabhuśuṇḍyaśmaguḍakā sāyudhā saparaśvadhā | lohacarmavatī cāpi sāgniḥ saguḍaśṛṅgikā ||8||

Con Bhusundi29, con pietre e bastoni, con armi e asce, protetta con lastre di ferro, con fuochi e catapulte.

शास्त्रदृष्टेन कवधिना सतयुक्ता भरतरषभ ॥८॥ । रथौरनेकौ कवषकविौगषदसा्बाेद्धवाददन्नभीः ॥९॥

śāstradṛṣṭena vidhinā suyuktā bharatarṣabha | rathairanekairvividhairgadasāmboddhavādibhiḥ ||9||

O toro dei Bharata, conforme alle leggi contenute negli Shastra30, molte sostanze a cominciare da Gada, Samba31 e Uddhava sono state usate.

पुरुरौीः कुरुशादूषल समथौषीः प्रनतवारणे । अनतख्यातकुलौवीषरौदृषष्टवीयौषश्च संयुगे ॥१०॥

puruṣaiḥ kuruśārdūla samarthaiḥ prativāraṇe | atikhyātakulairvīrairdṛṣṭavīryaiśca saṃyuge ||10||

O tigre dei Kuru, pronti a respingerlo vi erano guerrieri di valore, esperti in battaglia e di rinomata origine.

मध्यमेन च गुल्मेन रक्षक्षन्नभीः सा सतरक्षक्षता । उस्त्क्षप्तगुल्मौश्च तथा हयौश्च सपताककन्नभीः ॥११॥

madhyamena ca gulmena rakṣibhiḥ sā surakṣitā | utkṣiptagulmaiśca tathā hayaiśca sapatākibhiḥ ||11||

Conosciuti per la loro tenacia, fermi nel mezzo dello schieramento, al comando di truppe di cavalleria e di fanteria.

अाघाेकरतं च नगरे न पातव्या सतरेनत वौ । प्रमादं परररक्षद्भद्भरुग्रसेनाेद्धवाददन्नभीः ॥१२॥

āghoṣitaṃ ca nagare na pātavyā sureti vai | pramādaṃ parirakṣadbhirugrasenoddhavādibhiḥ ||12||

27 Śataghnī (शतघ्नी) – Macchina per bombardare.

28 Kalāṅgala (कलाङ्गल) - Un tipo di arma.

29 Bhuśuṇḍi (भुशतष्ण्ड) - Arma per il lancio di palle di fuoco.

30 Śāstra (शास्त्र) - Si riferisce a discipline orali o scritte.

31 Śamba (श्ब) – Limatura di ferro.

Per evitare il pericolo, Ugrasena32 e Udhava33 proclamarono in tutta la città la proibizione degli alcolici.

प्रमत्तेष्वन्नभघातं द्वह कुयाषत्साल्वाे नराधिपीः । इनत कृत्वाऽप्रमत्तास्ते सवेषवृष्ण्यन्िकाीः स्स्थताीः ॥१३॥

pramatteṣvabhighātaṃ hi kuryātsālvo narādhipaḥ | iti kṛtvā:'pramattāste sarvevṛṣṇyandhakāḥ sthitāḥ ||13||

Tra gli ubriachi poteva far strage il re Shalva, tutti i Vrishni e gli Andhaka34, rimasero sobri e vigili.

अानताषश्च तथा सवेष नटनतषकगायकाीः । बद्वहननषवाषक्षसताीः सवेष रक्षद्भद्भकवषत्तसंचयम् ॥१४॥

ānartāśca tathā sarve naṭanartakagāyakāḥ | bahirnirvāsitāḥ sarve rakṣadbhirvittasaṃcayam ||14||

Tutti gli attori, i cantanti e i ballerini di Anartha furono evacuati insieme ai tesorieri.

संक्रमा भेददताीः सवेष नावश्च प्रनतरेधिताीः । पररिाश्चाकप काौरव्य कीलौ ीः सतननन्नचताीः कृताीः ॥१५॥

saṃkramā bheditāḥ sarve nāvaśca pratiṣedhitāḥ | parikhāścāpi kauravya kīlaiḥ sunicitāḥ kṛtāḥ ||15||

O discendente di Kuru, tutti i ponti furono distrutti e le barche allontanate. I fossati furono riempiti con pali acuminati.

उदपानाीः कुरुशे्रि तथौवाप्य्बरीरकाीः । समन्तात््ाेशमात्रं च काररता कवरमा च भूीः ॥१६॥

udapānāḥ kuruśreṣṭha tathaivāpyambarīṣakāḥ | samantātkrośamātraṃ ca kāritā viṣamā ca bhūḥ ||16||

O migliore dei Kuru, per la distanza di un Krosa35 il terreno è stato reso difficile da attraversare, sono state scavate buche e fosse per nascondere il combustibile.

प्रकृत्या कवरमं दगंु प्रकृत्या च सतरक्षक्षतम् । प्रकृत्या चायुिाेपेतं कवशेरेण तदाऽनघ ॥१७॥

prakṛtyā viṣamaṃ durgaṃ prakṛtyā ca surakṣitam | prakṛtyā cāyudhopetaṃ viśeṣeṇa tadā:'nagha ||17||

O senza colpe, per la sua natura aspra era naturalmente forte, colmo di impedimenti, di trappole ed arduo da attraversare.

सतरक्षक्षतं सतगुप्तं च सवाषयुिसमष्न्वतम् । तत्पुरं भरतशे्रि यथेन्द्रभवनं तथा ॥१८॥

surakṣitaṃ suguptaṃ ca sarvāyudhasamanvitam | tatpuraṃ bharataśreṣṭha yathendrabhavanaṃ tathā ||18||

In conseguenza dei preparativi fatti, la città era pronta ad affrontare il nemico. O migliore dei Bharata, colma di armi, sembrava la dimora di Indra.

32 Ugrasena (उग्रसेन) - Figlio di Parikshit, un re della dinastia lunare. 33 Udhava - Amico e consigliere di Krishna. 34 Andhaka (अन्िक): nome di un famoso re della dinastia Yadu. Tutti gli appartenenti a questa dinastia erano chiamati Andhakas.

35 Krosa (क्राेश) - Unità di misura corrispondente a 4000 hasta (1800 metri).

न चामुद्राेऽन्नभननयाषनत न चामुद्रीः प्रवेश्यते । वृष्ण्यन्िकपुरे राजंस्तदा साौभसमागमे ॥१९॥

na cāmudro:'bhiniryāti na cāmudraḥ praveśyate | vṛṣṇyandhakapure rājaṃstadā saubhasamāgame ||19||

Durante la battaglia contro il Saubha, Senza sigillo nessuno usciva, senza sigillo nessuno entrava nella città dei Vrishni e degli Andhaka.

अनुरध्यासत सवाषसत चत्वरेरु च काौरव । बलं बभूव राजेन्द्र प्रभूतगजवाजजमत् ॥२०॥

anuradhyāsu sarvāsu catvareṣu ca kaurava | balaṃ babhūva rājendra prabhūtagajavājimat ||20||

O discendente di Kuru, o grande re, tutte le strade della città e gli spazi aperti erano colmi di cavalli ed elefanti.

दत्तवेतनभकं्त च दत्तायुिपररच्छदम् । कृताेपिानं च तदा बलमासीद्वद्वशांपते ॥२१॥

dattavetanabhaktaṃ ca dattāyudhaparicchadam | kṛtopadhānaṃ ca tadā balamāsīdviśāṃpate ||21||

I soldati erano gratificati dalle indennità, dai salari, dalle razioni, dalle armi e dagli abiti.

न कृप्यवेतनी कश्चश्चि चानतक्रान्तवेतनी । नानुग्रहभृतीः कश्चश्चि चादृष्टपराक्रमीः ॥२२॥

na kṛpyavetanī kaścinna cātikrāntavetanī | nānugrahabhṛtaḥ kaścinna cādṛṣṭaparākramaḥ ||22||

Nessun salario era inferiore a quello di un altro, erano tutti equamente pagati, nessuno era favorito e il coraggio era considerato.

एवं सतकवद्वहता राजन्द्वारका भूररदक्षक्षणौीः । अाहुकेन सतगुप्ता च राज्ञा राजीवलाेचन ॥२३॥

evaṃ suvihitā rājandvārakā bhūridakṣiṇaiḥ | āhukena suguptā ca rājñā rājīvalocana ||23||

O eroe dagli occhi di loto, fu così che Dvaraka, ricca di aggiustamenti, fu difesa da Ahuka36.

36 Āhuka (अाहुक) - Un re degli Yadu.

Sezione 16

वासतदेव उवाच । तां तूपयाताे राजेन्द्र साल्वीः साौभपनतस्तदा ।

प्रभूतनरनागेन बलेनाेपकववेश ह ॥१॥

vāsudeva uvāca | tāṃ tūpayāto rājendra sālvaḥ saubhapatistadā | prabhūtanaranāgena balenopaviveśa ha ||1||

Vasudeva disse: “O re dei re, Shalva il signore del Saubha, raggiunse Dvaraka con un esercito di uomini ed elefanti

समे ननकवष्टां सा सेना प्रभूतसन्नललाशये । चततरङ्गबलाेपेता साल्वराजान्नभपान्नलता ॥२॥

same niviṣṭāṃ sā senā prabhūtasalilāśaye | caturaṅgabalopetā sālvarājābhipālitā ||2||

Condotto da re Shalva, l’esercito composto da quattro tipi di truppe occupava un terreno dove l’acqua era abbondante.

वजषययत्वा श्मशानानन देवतायतनानन च । वल्मीकांश्चौव चौत्यांश्च संननकवष्टमभूद्बलम् ॥३॥

varjayitvā śmaśānāni devatāyatanāni ca | valmīkāṃścaiva caityāṃśca saṃniviṣṭamabhūdbalam ||3||

Evitando i luoghi di cremazione, i luoghi sacri, gli alberi sacri e i terreni con formicai, si accampava l’armata.

अनीकानां कवभागेन पन्थानीः सतकृतास्तथा । प्रथमा नवमाश्चौव साल्वस्य शशकबरे नृप ॥४॥

anīkānāṃ vibhāgena panthānaḥ sukṛtāstathā | prathamā navamāścaiva sālvasya śibire nṛpa ||4||

O re, dividendo le forze, le sei strade furono chiuse e nei pressi dell’accampamento di Shalva le navi furono affondate.

सवाषयुिसमाेपेतं सवषशस्त्रकवशारदम् । रथनागाश्वकन्नललं पदानतजनसंकुलम् ॥५॥

sarvāyudhasamopetaṃ sarvaśastraviśāradam | rathanāgāśvakalilaṃ padātijanasaṃkulam ||5||

Fornito di ogni armamento, abile in tutte le armi, con numerosi carri ed elefanti, con una folla di fanti imbandierati,

ततष्टपुष्टबलाेपेतं वीरलक्षणलक्षक्षतम् । कवन्नचत्रध्वजसिाहं कवन्नचत्ररथकामुषकम् ॥६॥

tuṣṭapuṣṭabalopetaṃ vīralakṣaṇalakṣitam | vicitradhvajasannāhaṃ vicitrarathakārmukam ||6||

tutti ben nutriti e soddisfatti, con marchi di valore, con vari stendardi, con vari carri e archi.

संननवेश्य च काौरव्य द्वारकायां नररषभ । अन्नभसारयामास तदा वेगौन पतगेन्द्रवत् ॥७॥

saṃniveśya ca kauravya dvārakāyāṃ nararṣabha | abhisārayāmāsa tadā vegaina patagendravat ||7||

O discendente di Kuru, accampato di fronte a Dvaraka, o toro degli uomini, con grande violenza pari a quella del re degli uccelli37 li conduceva in battaglia.

तदापतन्त ंसंदृश्य बलं साल्वपतेस्तदा । ननयाषय याेियामासतीः कुमारा वृष्ष्णनन्दनाीः ॥८॥

tadāpatantaṃ saṃdṛśya balaṃ sālvapatestadā | niryāya yodhayāmāsuḥ kumārā vṛṣṇinandanāḥ ||8||

Vedendo l’armata di re Shalva che li assaliva i giovani Vrishni desiderando combattere uscivano.

असहन्ताेऽन्नभयानं तत्साल्वराजस्य काौरव । चारुदेष्णश्च सा्बश्च प्रद्युम्नश्च रमहारथीः ॥९॥

asahanto:'bhiyānaṃ tatsālvarājasya kaurava | cārudeṣṇaśca sāmbaśca pradyumnaśca ramahārathaḥ ||9||

O discendente di Kuru, non tollerando l’orgoglio di re Shalva, Charudeshna38, Samba39 e Pradyumna40 il grande sul carro.

ते रथौदंशशताीः सवेषकवन्नचत्राभरणध्वजाीः । संसक्ताीः साल्वराजस्य बहुन्नभयाेषिपुङ्गवौीः ॥१०॥

te rathairdaṃśitāḥ sarvevicitrābharaṇadhvajāḥ | saṃsaktāḥ sālvarājasya bahubhiryodhapuṅgavaiḥ ||10||

Rivestiti di armature con vari ornamenti e stendardi salirono sui carri per scontrarsi con i numerosi guerrieri del re Shalva.

गृहीत्वा कामुषकं सा्बीः साल्वस्य सन्नचवं रणे । यीियामास संहृष्टीः क्षेमिूनतं चमूपनतम् ॥११॥

gṛhītvā kārmukaṃ sāmbaḥ sālvasya sacivaṃ raṇe | yīdhayāmāsa saṃhṛṣṭaḥ kṣemadhūrtiṃ camūpatim ||11||

Samba, impugnando l’arco, eccitato attaccò Kshemavriddhi41 il comandante dell’esercito di Shalva tenendolo impegnato

तस्य बाणमयं वरं जा्बवत्याीः सतताे महत् । मुमाेच भरतशे्रि यथावरं सहस्रदृक् ॥१२॥

tasya bāṇamayaṃ varṣaṃ jāmbavatyāḥ suto mahat | mumoca bharataśreṣṭha yathāvarṣaṃ sahasradṛk ||12||

con una pioggia di frecce che il grande figlio di Jambavati lanciava, o migliore dei Bharata, sembrava la pioggia del Mille-occhi42.

तद्बाणवरं ततमुलं कवरेहे स चमूपनतीः । क्षेमिूनतषमषहाराज द्वहमवाननव ननश्चलीः ॥१३॥

37 Garuda. 38 Figlio di Krishna avuto da Jambavati. 39 Sāmba (सा्ब) - Figlio di Krishna avuto da Jambavati.

40 Pradyumna (प्रदु्यम्न) - Figlio di Krishna avuto da Rukmini.

41 Kṣemavṛddhi (क्षेमवृणद्ध) - Ministro e generale dell’esercito di re Shalva. 42 Indra dio della pioggia.

tadbāṇavarṣaṃ tumulaṃ viṣehe sa camūpatiḥ | kṣemadhūrtirmahārāja himavāniva niścalaḥ ||13||

O grande re, saldo come l’Himavat43, il generale Kshemavriddhi resisteva a quella turbolenta pioggia di frecce.

ततीः सा्बाय राजेन्द्र क्षेमिूनतषरकप स्वयम् । मुमाेच मायाकवद्वहतं शरजालं महत्तरम् ॥१४॥

tataḥ sāmbāya rājendra kṣemadhūrtirapi svayam | mumoca māyāvihitaṃ śarajālaṃ mahattaram ||14||

Quindi anche Kshemavriddhi scaricò un enorme pioggia di frecce magiche contro Samba.

तताे मायामयं जालं माययौव कवदायषसीः । सा्बीः शरसहसे्रण रथमस्याभ्यवरषत ॥१५॥

tato māyāmayaṃ jālaṃ māyayaiva vidāryasaḥ | sāmbaḥ śarasahasreṇa rathamasyābhyavarṣata ||15||

Dispersa con l’incanto quella pioggia magica, Samba riversava sul carro avversario migliaia di frecce.

ततीः स कवद्धीः सा्बेन क्षेमिूनतषश्चमूपनतीः । अपायाज्जवनौरश्वौीः सा्बबाणप्रपीदडतीः ॥१६॥

tataḥ sa viddhaḥ sāmbena kṣemadhūrtiścamūpatiḥ | apāyājjavanairaśvaiḥ sāmbabāṇaprapīḍitaḥ ||16||

Trafitto da Samba, il generale Kshemavriddhi, in groppa a veloci cavalli fuggiva ferito dalle frecce di Samba.

तष्स्मष्न्वप्रद्रतते शरे साल्वस्याथ चमूपताौ । वेगवािाम दौतेयीः सततं मेऽभ्यद्रवद्बली ॥१७॥

tasminvipradrute śare sālvasyātha camūpatau | vegavānnāma daiteyaḥ sutaṃ me:'bhyadravadbalī ||17||

Mentre il generale dell’esercito di Shalva precipitosamente fuggiva, un potente Daitya44, di nome Vegavan45, assaliva mio figlio.

अन्नभपिस्तत राजेन्द्र सा्बाे वृष्ष्णकुलाेद्वहीः । वेगं वेगवताे राजंस्तस्थाौ वीराे कविारयन् ॥१८॥

abhipannastu rājendra sāmbo vṛṣṇikulodvahaḥ | vegaṃ vegavato rājaṃstasthau vīro vidhārayan ||18||

O re dei re, così attaccò l’eroico Samba il perpetuatore dei Vrishni che resistendo all’attacco di Vegavan, manteneva la posizione.

स वेगवनत काौन्तेय सा्बाे वेगवतीं गदाम ्। न्नचक्षेप तरसा वीराे व्याकवद्ध्यन्सत्यकवक्रमीः ॥१९॥

sa vegavati kaunteya sāmbo vegavatīṃ gadām | cikṣepa tarasā vīro vyāviddhyansatyavikramaḥ ||19||

O figlio di Kunti, brandendo una pesante mazza, veloce il coraggioso eroe si lanciava contro Vegavan.

43 Himavat (द्वहमवत्) - Nome di una catena montuosa che ospita la grande vetta conosciuta come Kailasa.

44 Daitya (दौत्य) - Figlio di Diti. 45 Vegavān (वेगवान्) - Un Daitya al soldo di re di Shalva.

तया त्वन्नभहताे राजन्वेगवान्न्यपतद्भकुव । वातरुग्णं इव क्षतण्णाे जीणषमूलाेवनस्पनतीः ॥२०॥

tayā tvabhihato rājanvegavānnyapatadbhuvi | vātarugṇaṃ iva kṣuṇṇo jīrṇamūlovanaspatiḥ ||20||

Così colpito, Vegavan stramazzò al suolo come un tronco fissato a una radice marcia viene abbattuto dal vento.

तष्स्मन्निपनतते वीरे गदारुग्णे महासतरे । प्रकवश्य महतीं सेनां याेियामास मे सततीः ॥२१॥

tasminnipatite vīre gadārugṇe mahāsure | praviśya mahatīṃ senāṃ yodhayāmāsa me sutaḥ ||21||

Quando quell’eroico e grande Asura46 fu ucciso con la mazza, mio figlio si precipitò sulle truppe e iniziò la battaglia.

चारुदेष्णेन संसक्ताे कवकवन्ध्याे नाम दानवीः । महारथीः समाज्ञाताे महाराज महािनुीः ॥२२॥

cārudeṣṇena saṃsakto vivindhyo nāma dānavaḥ | mahārathaḥ samājñāto mahārāja mahādhanuḥ ||22||

O grande re, un famoso Danava di nome Vivindha, un grande guerriero, un grande con l’arco, si precipitava su Charudeshna.

ततीः सतततमुलं युदं्ध चारुदेष्णकवकवन्ध्ययाेीः । वृत्रवासवयाे राजन्यथापूवं तथाऽभवत् ॥२३॥

tataḥ sutumulaṃ yuddhaṃ cārudeṣṇavivindhyayoḥ | vṛtravāsavayo rājanyathāpūrvaṃ tathā:'bhavat ||23||

O re, la battaglia tra Charudeshna e Vivindha fu feroce come quella che in tempi antichi avvenne tra Vritra47 e Vasava48.

अन्याेन्यस्यान्नभसंकु्रद्धावन्याेन्यं जघ्नततीः शरौीः । कवनदन्ताौ महाराज क्षसहंाकवव महाबलाौ ॥२४॥

anyonyasyābhisaṃkruddhāvanyonyaṃ jaghnatuḥ śaraiḥ | vinadantau mahārāja siṃhāviva mahābalau ||24||

O grande re, furiosi si scagliavano l’uno con l’altro, ruggivano come due forti leoni, combattendo si trafissero con frecce.

राौनिणेयस्तताे बाणमग्न्यकाेषपमवचषसम् । अन्नभमन्त्र्य महास्त्रेण संदि ेशत्रुनाशनम् ॥२५॥

raukmiṇeyastato bāṇamagnyarkopamavarcasam | abhimantrya mahāstreṇa saṃdadhe śatrunāśanam ||25||

46 Asura (असतर) - “Tenebrosi”, il contrario di Sura “luminosi”. Nel mito astronomico del rimestamento dell’oceano, gli Asura contendono i 6 mesi di

luce solare ai Sura. I 6 mesi di luce alle estreme latitudini nord e i 6 mesi di buio alle estreme latitudini sud, stanno alla base delle età divine. Un giorno per i Sura e una notte per gli Asura = 1 anno per i Manusha (umani). Da questo mito hanno origine i “3 mondi” (triloka). Il “mondo superiore” si estende dal tropico del Cancro alle estreme latitudini nord, il “mondo mediano” dal tropico del Cancro a quello del Capricorno e il mondo inferiore dal tropico del Capricorno alle estreme latitudini sud. 47 Vṛtra (वृत्र) - Nome di un Asura, personificazione dell’oscurità. Tvashta compì un sacrificio con l’intenzione di ottenere un figlio che potesse uccidere

Indra. A causa di una pronuncia errata, ottenne invece un figlio che sarebbe stato ucciso da Indra. Questo figlio era Vritra. 48 Vāsava (वासव) – È un altro nome per Indra. È uno degli otto guardiani dei punti cardinali.

Quindi il figlio di Rukmini, con una freccia che ardeva come un grande fuoco, incantata per essere più potente, produceva la morte del nemico.

स कवकवन्ध्याय सक्राेिीः समाहय महारथीः । न्नचक्षेप मे सतताे राजन्स गतासतरथापतत् ॥२६॥

sa vivindhyāya sakrodhaḥ samāhūya mahārathaḥ | cikṣepa me suto rājansa gatāsurathāpatat ||26||

O re, quel grande guerriero che è mio figlio, infiammato dalla rabbia, sfidò Vivindha e lo attaccava, così colpito cadde morto.

कवकवन्ध्यं ननहृतं दृष्ट्वा तां च कवक्षाने्नभतां चमूम् । कामगेन स साौभेन साल्वीः पुनरुपागमत् ॥२७॥

vivindhyaṃ nihṛtaṃ dṛṣṭvā tāṃ ca vikṣobhitāṃ camūm | kāmagena sa saubhena sālvaḥ punarupāgamat ||27||

Vedendo Vivindha ucciso e l’esercito agitato, col Saubha che si muove a piacere Shalva di nuovo si avvicinava.

तताे व्याकुन्नलतं सवं द्वारकावाक्षस तद्बलम् । दृष्ट्वा साल्वं महाबाहाे साौभस्थं पृन्नथवीगतम् ॥२८॥

tato vyākulitaṃ sarvaṃ dvārakāvāsi tadbalam | dṛṣṭvā sālvaṃ mahābāho saubhasthaṃ pṛthivīgatam ||28||

O Mahabaho, i guerrieri di Dvaraka si allarmarono vedendo Shalva col Saubha atterrato.

तताे ननयाषय काौरव्य अवस्थाप्य च तद्बलम् । अानताषनां महाराज प्रद्युम्नाे वाक्यमब्रवीत् ॥२९॥

tato niryāya kauravya avasthāpya ca tadbalam | ānartānāṃ mahārāja pradyumno vākyamabravīt ||29||

O discendente di Kuru, Pradyumna uscì e chiese all’esercito Anartha di fermarsi, poi disse:

सवेष भवन्तष्स्तिन्तत सवेष पश्यन्तत मां युधि । ननवारयन्तं संग्रामे बलात्साौभ ंसराजकम् ॥३०॥

sarve bhavantastiṣṭhantu sarve paśyantu māṃ yudhi | nivārayantaṃ saṃgrāme balātsaubhaṃ sarājakam ||30||

“O guerrieri, fermatevi e guardatemi combattere. Con forza respingerò il Saubha insieme al suo re.

अयं साौभपतेीः सेनामायसौभुषजगौररव । िनुभुषजकवननमुषक्तौ नाषशय्यद्य यादवाीः ॥३१॥

ayaṃ saubhapateḥ senāmāyasairbhujagairiva | dhanurbhujavinirmuktairnāśayamyadya yādavāḥ ||31||

O Yadava, oggi distruggerò l'esercito del signore di Saubha con armi simili a serpenti di ferro scagliate dal mio arco.

अाश्वसध्वं न भीीः कायाष साौभराडद्य नश्यनत । मयाऽन्नभपिाे दषु्टात्मा ससाौभाे कवनशशष्यनत ॥३२॥

āśvasadhvaṃ na bhīḥ kāryā saubharāḍadya naśyati | mayā:'bhipanno duṣṭātmā sasaubho vinaśiṣyati ||32||

Siate di buon umore, non temete, oggi il re di Saubha morirà. Attaccato da me il malvagio col suo Saubha sarà distrutto”.

एवं ब्रतवनत संहृष्टे प्रद्युमे्न पाण्डतनन्दन । धिधष्टतं तद्बलं द्वारर युयुिे च यथासतिम ्॥३३॥

evaṃ bruvati saṃhṛṣṭe pradyumne pāṇḍunandana | dhiṣṭitaṃ tadbalaṃ dvāri yuyudhe ca yathāsukham ||33||

O figlio di Pandu, dopo il discorso, Pradyumna con l’esercito combatteva a proprio piacere.”

Sezione 17

वासतदेव उवाच । एवमुक्त्वा राौनिणेयाे यादवान्यादवरषभ ।

दंशशतौहषररन्नभयुषकं्त रथमास्थाय काञ्चनम् ॥१॥

vāsudeva uvāca | evamuktvā raukmiṇeyo yādavānyādavarṣabha |

daṃśitairharibhiryuktaṃ rathamāsthāya kāñcanam ||1|| Vasudeva disse: O toro dei Bharata, dopo il discorso agli Yadava del figlio di Rukmini, salito sul carro d’oro, aggiogato con cavalli bardati con armatura,

उष्च्रि त्य मकरं केततं व्यात्ताननमलङ्कृ तम् । उत्पतद्भद्भररवाकाशं तौहषयौरन्वयात्परान् ॥२॥

ucchritya makaraṃ ketuṃ vyāttānanamalaṅkṛtam | utpatadbhirivākāśaṃ tairhayairanvayātparān ||2||

alzato lo stendardo, recante la figura di un Makara49 con la bocca spalancata. Coi cavalli che quasi volavano in cielo attaccava i nemici.

कवक्षक्षपिादयंश्चाकप िनुीः शे्रिं महाबलौ ीः । तूणिङ्गिरीः शूराे बद्धगाेिाङ्गु न्नलत्रवान ्॥३॥

vikṣipannādayaṃścāpi dhanuḥ śreṣṭhaṃ mahābalaiḥ | tūṇakhaṅgadharaḥ śūro baddhagodhāṅgulitravān ||3||

L'eroe, munito di faretra e spada, con il pollice e il braccio fasciati con cuoio, con grande forza faceva vibrare l’arco.

सकवद्युच्ुररतं चापं कवहरन्वौ तलात्तलम् । माेहयामास दौतेयान्सवाषन्साौभननवाक्षसनीः ॥४॥

savidyucchuritaṃ cāpaṃ viharanvai talāttalam | mohayāmāsa daiteyānsarvānsaubhanivāsinaḥ ||4||

Veloce come il lampo passando l’arco di mano in mano, confondeva tutti i Daitya che popolavano il Saubha.

तस्य कवक्षक्षपतश्चापं संदिानस्य चासकृत् । नान्तरं ददृशे कश्चश्चिधघ्नतीः शात्रवान्रणे ॥५॥

tasya vikṣipataścāpaṃ saṃdadhānasya cāsakṛt | nāntaraṃ dadṛśe kaścinnaghnitaḥ śātravānraṇe ||5||

Incoccava frecce e continuamente tendeva l’arco, nessuno vedeva pause mentre in battaglia uccideva i nemici.

मुिस्य वणाेष न कवकल्पतेऽस्य चेलतश्च गात्राणण न चाकप तस्य । क्षसंहाेित ंचाप्यन्नभगजषताेऽस्य शतश्राव लाेकाेऽद्भतुवीयषमग्र्यम् ॥६॥

mukhasya varṇo na vikalpate:'sya celuśca gātrāṇi na cāpi tasya | siṃhonnataṃ cāpyabhigarjato:'sya śuśrāva loko:'dbhutavīryamagryam ||6||

Il colore del viso non cambiava e le sue membra non tremavano. La gente udiva i ruggiti da leone che indicavano il suo straordinario valore.

49 Makara (मकर) – È il “mostro marino”, il biblico Leviatano. È il segno del Capricorno, rappresentato come un coccodrillo con proboscide. Cavalcato

da “Kala” il tempo. Dalla bocca (sempre aperta) esce il Sole per dirigersi verso nord (Uttara-Ayana).

जलेचरीः काञ्चनयधष्टसंस्थाे व्यात्ताननीः शत्रुबलप्रमाथी ।

कवत्रासयन्राजनत वाहमुख्ये साल्वस्य सेनाप्रमुिे ध्वजाग्र्यीः ॥७॥

jalecaraḥ kāñcanayaṣṭisaṃstho vyāttānanaḥ śatrubalapramāthī | vitrāsayanrājati vāhamukhye sālvasya senāpramukhe dhvajāgryaḥ ||7||

Il mostro marino dalla bocca aperta, quel divoratore di tutti i pesci, ritto sul pennone d’oro splendeva sul davanti del carro terrorizzando l’armata di Shalva.

ततस्तूण ंकवननष्पत्य प्रद्युम्नीः शत्रुकशषनीः । साल्वमेवान्नभददु्राव कवधित्सतीः कलह ंनृप ॥८॥

tatastūrṇaṃ viniṣpatya pradyumnaḥ śatrukarśanaḥ | sālvamevābhidudrāva vidhitsuḥ kalahaṃ nṛpa ||8||

O re, quel castigatore dei nemici, quel Pradyumna precipitandosi avanti, veloce attaccava Shalva dando inizio alla battaglia.

अन्नभयानं तत वीरेण प्रद्युमे्नन महारणे । नामरषयत संकु्रद्वीः साल्वीः कुरुकुलाेद्वह ॥९॥

abhiyānaṃ tu vīreṇa pradyumnena mahāraṇe | nāmarṣayata saṃkrudvaḥ sālvaḥ kurukulodvaha ||9||

O perpetuatore della razza Kuru, in quella grande battaglia, sfidato dall’eroico Pradyumna, il rabbioso Shalva non reggeva.

सराेरमहमत्ताे वौ कामगादवरुह्य च । प्रद्युमं्न याेियामास साल्वीः परपुरंजयीः ॥१०॥

saroṣamahamatto vai kāmagādavaruhya ca | pradyumnaṃ yodhayāmāsa sālvaḥ parapuraṃjayaḥ ||10||

Sceso dal carro volante pieno di furia, contro Pradyumna combatteva Shalva il vincitore di città nemiche.

तयाेीः सतततमुलं युदं्ध साल्ववृष्ष्णप्रवीरयाेीः । समेता ददृशतलाेषका बन्नलवासवयाेररव ॥११॥

tayoḥ sutumulaṃ yuddhaṃ sālvavṛṣṇipravīrayoḥ | sametā dadṛśurlokā balivāsavayoriva ||11||

Tumultuosa era la lotta dei due, di Shalva e dell’eroe Vrishni, l’insieme dei mondi50 (loka) la videro come quella di Bali51 e di Vasava.

तस्य मायामयाे वीर रथाे हेमपररष्कृतीः । सपताकीः सध्वजश्च सानुकरषीः स तूणवान् ॥१२॥

tasya māyāmayo vīra ratho hemapariṣkṛtaḥ | sapatākaḥ sadhvajaśca sānukarṣaḥ sa tūṇavān ||12||

O eroe, dal suo magico carro, screziato d’oro, con l’asse robusto, fornito di stendardo e molte faretre.

स तं रथवरं श्रीमान्समारुह्य ककल प्रभाे ।

50 L’insieme dei “mondi”. O l’insieme dei “3 mondi”. Il “mondo superiore”, dal tropico del Cancro alle estreme latitudini nord, poi per estensione nello spazio dimora dei Sura (corpi celesti) che girano intorno a Indra (stella polare). Così il mondo inferiore dalle estreme latitudini sud si estende nello spazio dimora degli Asura. Vedi nota 44. 51 Bali (बन्नल) - Un importante Asura ucciso da Vasava (Indra).

मुमाेच बाणान्काौख्य प्रद्युम्नाय महाबलीः ॥१३॥

sa taṃ rathavaraṃ śrīmānsamāruhya kila prabho | mumoca bāṇānkaukhya pradyumnāya mahābalaḥ ||13||

O discendente di Kuru, sopra quel meraviglioso carro, o eroe, il fortissimo scagliava frecce contro Pradyumna.

तताे बाणमयं वरं व्यसृजत्तरसा रणे । प्रद्युम्नाे भुजवेगेन साल्वं संमाेहयन्निव ॥१४॥

tato bāṇamayaṃ varṣaṃ vyasṛjattarasā raṇe | pradyumno bhujavegena sālvaṃ saṃmohayanniva ||14||

Subito Pradyumna, in battaglia ricoprì Shalva di una fitta pioggia di frecce scagliate con la forza delle sue braccia.

स तौरन्नभहतीः सङ्ये् नामयषत साौभराट् । शरान्दीप्तायनसंकाशान्मुमाेच तनये मम ॥१५॥

sa tairabhihataḥ saṅkhye nāmaryata saubharāṭ | śarāndīptāgnisaṃkāśānmumoca tanaye mama ||15||

Il re di Saubha che non reggendo quell’attaccato in battaglia, scagliava contro mio figlio frecce che erano come fuoco ardente.

तमापतन्त ंबाणाौिं स न्नचच्छेद महाबलीः । ततश्चान्याञ्शरान्दीप्तान्प्रन्नचक्षेप सतते मम ॥१६॥

tamāpatantaṃ bāṇaudhaṃ sa ciccheda mahābalaḥ | tataścānyāñśarāndīptānpracikṣepa sute mama ||16||

Quel grande guerriero contrastò quella pioggia di frecce. A quella vista fece piovere su mio figlio altre armi di fiammeggiante splendore.

स साल्वबाणौ राजेन्द्र कवद्धाे रुनिणणनन्दनीः । मुमाेच बाणं त्वररताे ममषभेददनमाहवे ॥१७॥

sa sālvabāṇai rājendra viddho rukmiṇinandanaḥ | mumoca bāṇaṃ tvarito marmabhedinamāhave ||17||

Così trafitto, il figlio di Rukmini rapidamente scoccava per colpire il bersaglio in battaglia.

तस्य वमष कवन्नभद्याशत स बाणाे मत्सततेररतीः । कववेश हृदयं पत्री स पपात भृशहतीः ॥१८॥

tasya varma vibhidyāśu sa bāṇo matsuteritaḥ | viveśa hṛdayaṃ patrī sa papāta bhṛśahataḥ ||18||

Quella freccia lanciata da mio figlio trafisse la corazza ed entrò nel cuore, facendolo cadere privo di sensi.

तष्स्मन्निपनतते वीरे साल्वराजे कवचेतक्षस । संप्रद्रबन्दानवेन्द्रा दारयन्ताे वसतंिराम् ॥१९॥

tasminnipatite vīre sālvarāje vicetasi | saṃpradrabandānavendrā dārayanto vasuṃdharām ||19||

La caduta del valoroso re Shalva, privo di coscienza, fece fuggire i re Danava che si dispersero sulla Terra.

हाहाकृतमभूत्सौन्यं साल्वस्य पृन्नथवीपते । नष्टसंज्ञे ननपनतते तदा साौभपताौ नृपे ॥२०॥

hāhākṛtamabhūtsainyaṃ sālvasya pṛthivīpate | naṣṭasaṃjñe nipatite tadā saubhapatau nṛpe ||20||

Vistolo caduto e privo di sensi, “Oh! Ahimè!” Esclamava l’esercito di Shalva il signore della Terra.

तत उत्थाय राजेन्द्र प्रनतलभ्य च चेतनाम् । मुमाेच बाणान्सहसा प्रद्युम्नाय महाबलीः ॥२१॥

tata utthāya rājendra pratilabhya ca cetanām | mumoca bāṇānsahasā pradyumnāya mahābalaḥ ||21||

O discendente di Kuru, riacquistata coscienza, all’improvviso scagliò una freccia verso Pradyumna.

तेन बाणेन महता प्रद्युम्नीः समरे स्स्थतीः । जत्रुदेशे भृशं कवद्धाे व्यन्नथताे ददृशे तदा ॥२२॥

tena bāṇena mahatā pradyumnaḥ samare sthitaḥ | jatrudeśe bhṛśaṃ viddho vyathito dadṛśe tadā ||22||

Allora Pradyumna dalle braccia potenti, fermo sul campo, ferito gravemente al collo si accasciava sul carro.

त ंस कवद्ध्वा महाराज साल्वाे रुनिणणनन्दनम् । ननाद क्षसहंनादं वौ नादेनापूरयन्महीम ्॥२३॥

taṃ sa viddhvā mahārāja sālvo rukmiṇinandanam | nanāda siṃhanādaṃ vai nādenāpūrayanmahīm ||23||

O grande re, per aver colpito il figlio di Rukmini, Shalva ruggì come un leone e con quel suono riempì la Terra.

तताे माेहं समापिे तनये मम भारत । मुमाेच बाणांस्त्वररतीः पुनरन्यान्दरुात्मवान् ॥२४॥

tato mohaṃ samāpanne tanaye mama bhārata | mumoca bāṇāṃstvaritaḥ punaranyāndurātmavān ||24||

O Bharata, caduto privo di coscienza, mio figlio era ripetutamente colpito da pericolose frecce.

स तौरन्नभहताे बाणौबषहुन्नभस्तेन माेद्वहतीः । ननश्चेष्टीः काौरवशे्रि प्रद्युम्नाेऽभूद्रणाजजरे ॥२५॥

sa tairabhihato bāṇairbahubhistena mohitaḥ | niśceṣṭaḥ kauravaśreṣṭha pradyumno:'bhūdraṇājire ||25||

O migliore tra i Kuru, svenuto trafitto da infinite frecce, Pradyumna incapace di muoversi giaceva sul campo di battaglia.

Sezione 18

वासतदेव उवाच । साल्वबाणाददषते तष्स्मन्प्रद्युमे्न बन्नलनांवरे ।

वृष्णयाे भनसंकल्पा कवव्यथुीः पृतनामुिे ॥१॥

vāsudeva uvāca | sālvabāṇārdite tasminpradyumne balināṃvare |

vṛṣṇayo bhagnasaṃkalpā vivyathuḥ pṛtanāmukhe ||1||

Vasudeva disse: O re, vedendo Pradyumna il migliore tra i forti ferito dalle frecce di Shalva, i Vrishni venuti in battaglia tremavano aspettandosi perduti.

हाहाकृतमभूत्सवं वृष्ण्यन्िकबलं ततीः । प्रद्युमे्न माेद्वहते राजन्साल्वीः प्रमुददताेऽभवत् ॥२॥

hāhākṛtamabhūtsarvaṃ vṛṣṇyandhakabalaṃ tataḥ | pradyumne mohite rājansālvaḥ pramudito:'bhavat ||2||

“Oh! Ahimè!” Esclamava l’esercito dei Vrishni e degli Andaka. O re, vedendo Pradyumna caduto i nemici erano felici.

तं तथा माेद्वहतं दृष्ट्वा सारन्नथजषवनौहषयौीः । रणादपाहरत्तणूं शशक्षक्षताे दारुककस्तदा ॥३॥

taṃ tathā mohitaṃ dṛṣṭvā sārathirjavanairhayaiḥ | raṇādapāharattūrṇaṃ śikṣito dārukistadā ||3||

Vistolo accasciato sul carro privo di coscienza, il figlio di Daruka52, l’esperto auriga spronando i cavalli si allontanò dal campo di battaglia.

नानतदरूापयाते तत रथे रथवरप्रणुत् । िनुगृषहीत्वा यन्तारं लब्िसज्ञाेऽब्रवीदददम् ॥४॥

nātidūrāpayāte tu rathe rathavarapraṇut | dhanurgṛhītvā yantāraṃ labdhasajño:'bravīdidam ||4||

Mentre il carro si ritirava, poco distante, recuperati i sensi e afferrato l’arco disse al conducente:

साौते ककं त ेव्यवक्षसतं कस्माद्याक्षस पराङ्मुिीः । नौर वृष्ष्णप्रवीराणामाहवे िमष उच्यते ॥५॥

saute kiṃ te vyavasitaṃ kasmādyāsi parāṅmukhaḥ | naiṣa vṛṣṇipravīrāṇāmāhave dharma ucyate ||5||

“O figlio di Suta, cosa avete fatto? Perché avete abbandonato il campo di battaglia? Questo non è il Dharma53 dei valorosi Vrishni in battaglia.

कन्नित्साौते न ते माेहीः साल्वं दृष्ट्वा महाहवे । कवरादाे वा रणँ दृष्ट्वा बू्रद्वह मे त्वं यथातथम् ॥६॥

kaccitsaute na te mohaḥ sālvaṃ dṛṣṭvā mahāhave | viṣādo vā raṇam̐ dṛṣṭvā brūhi me tvaṃ yathātatham ||6||

52 Dāruka (दारुक) - Con riferimento alla professione di conduttore di carri da guerra. Figlio di Daruka = auriga di mestiere in quanto nato in una famiglia

di aurighi. 53 Dharma (िमष) - Il termine deriva dalla radice “dhṛ” che significa nutrire, sostenere, ecc. Ha il significato di “legge”, con riferimento a quelle leggi

immutabili, quindi eterne. Per esempio: il Dharma del fuoco è di essere caldo e luminoso, non può essere altrimenti.

Sei forse confuso alla vista di Shalva in battaglia? Sei spaventato dalla lotta? Con sincerità, rispondi”.

साौनतरुवाच । जानादषने न मे माेहा ेनाकप मां भयमाकवशत् । अनतभारं तत ते मन्ये साल्वं केशवनन्दन ॥७॥

sautiruvāca | jānārdane na me moho nāpi māṃ bhayamāviśat |

atibhāraṃ tu te manye sālvaṃ keśavanandana ||7|| Il Suta disse: “O figlio di Janardana, non sono confuso o spaventato. O figlio di Keshava54, pensavo difficile per te sconfiggere Shalva.

साेन्नभयानत शनौवीषर बलवानेर पापकृत् । माेद्वहतश्च रण ेशूराे रक्ष्यीः सारन्नथना रथी ॥८॥

sobhiyāti śanairvīra balavāneṣa pāpakṛt | mohitaśca raṇe śūro rakṣyaḥ sārathinā rathī ||8||

O eroe, mi ritirai per le frecce, o valoroso quel malvagio è forte, quando sul carro il guerriero è privo di sensi, il conducente ha il dovere di proteggerlo.

अायुष्मंस्त्वं मया ननत्यं रक्षक्षतव्यस्त्वयाऽप्यहम् । रक्षक्षतव्याे रणे ननत्यन्नमनत कृत्वाऽपया्यहम् ॥९॥

āyuṣmaṃstvaṃ mayā nityaṃ rakṣitavyastvayā:'pyaham | rakṣitavyo raṇe nityamiti kṛtvā:'payāmyaham ||9||

Il mio dovere è quello di proteggervi, il vostro dovere è quello di proteggermi. È per protezione che mi sono allontanato.

एकश्चाक्षस महाबाहाे बहवश्चाकप दानवाीः । न समं राौनिणेयाहं रणए मत्वाऽपयान्नम वा ॥१०॥

ekaścāsi mahābāho bahavaścāpi dānavāḥ | na samaṃ raukmiṇeyāhaṃ raṇae matvā:'payāmi vā ||10||

O Mahabaho, sei solo, mentre i Danava sono molti. O figlio di Rukmini, pensando alla disuguaglianza in battaglia, mi allontanai”.

वासतदेव उवाच । एवं ब्रतवनत सूते तत तदा मकरकेततमान् ।

उवाच सूत ंकाौरव्य संननवत्यष रथं पुनीः ॥११॥

vāsudeva uvāca | evaṃ bruvati sūte tu tadā makaraketumān |

uvāca sūtaṃ kauravya saṃnivartya rathaṃ punaḥ ||11|| Vasudeva disse: O discendente di Kuru, ascoltate le parole del Suta, colui che ha un Makara sullo stendardo, rivolgendosi all’auriga disse: “Finché sono vivo non c’è resa.

दारुकात्मज मौवं त्वं पुनीः कारीषीः कथंचन । न्यपयानं रणात्साौते जीवताे मम कद्वहषन्नचत् ॥१२॥

dārukātmaja maivaṃ tvaṃ punaḥ kārṣīḥ kathaṃcana | nyapayānaṃ raṇātsaute jīvato mama karhicit ||12||

54 Keśava (केशव) - Al letterale “capelli lunghi”. La derivazione da “uccisore dell’Asura Keshi” è teologica.

O figlio di Daruka, riportami sul campo, mai, finché sono vivo devo essere allontanato dalla battaglia.

न स वृष्ष्णकुले जाता ेयाे वौ त्यजनत संगरम् । याे वा ननपनततं हष्न्त तवास्मीनत च वाददनम् ॥१३॥

na sa vṛṣṇikule jāto yo vai tyajati saṃgaram | yo vā nipatitaṃ hanti tavāsmīti ca vādinam ||13||

Chi abbandona la battaglia, chi uccide un guerriero in difficoltà, non è della dinastia Vrishni, questo io dico.

तथा स्त्रस्त्रयं च याे हष्न्त बालं वृदं्ध तथौव च । कवरथं मुक्तकेशं च भनशस्त्रायुिं तथा ॥१४॥

tathā striyaṃ ca yo hanti bālaṃ vṛddhaṃ tathaiva ca | virathaṃ muktakeśaṃ ca bhagnaśastrāyudhaṃ tathā ||14||

Chi uccide una donna, un vecchio, un fanciullo, un uomo caduto dal carro, chi ha i capelli sciolti o con le armi rotte.

त्वं च सूतकुले जाताे कवददतीः सूतकमषणण । िमषज्ञश्चाक्षस वृष्णीनामाहवेष्वकप दारुके ॥१५॥

tvaṃ ca sūtakule jāto viditaḥ sūtakarmaṇi | dharmajñaścāsi vṛṣṇīnāmāhaveṣvapi dāruke ||15||

O figlio di Daruka, sei nato in una famiglia di Suta, sei esperto nel lavoro, conosci il Dharma, conosci le usanze dei Vrishni in battaglia.

स जानंश्चररतं कृत्नं वृष्णीनां पृतनामुिे । अपयानं पुन साौते मौवं कारीषीः कथंचन ॥१६॥

sa jānaṃścaritaṃ kṛtsnaṃ vṛṣṇīnāṃ pṛtanāmukhe | apayānaṃ puna saute maivaṃ kārṣīḥ kathaṃcana ||16||

Conoscendo il comportamento dei Vrishni sul campo di battaglia, o figlio di Suta, mai più, in nessun modo devi condurmi via.

अपयातं हतं पृिे भ्रान्तं रणपलाययतम् । गदाग्रजाे दरुािरषीः ककं मां वक्ष्यनत मािवीः ॥१७॥

apayātaṃ hataṃ pṛṣṭhe bhrāntaṃ raṇapalāyitam | gadāgrajo durādharṣaḥ kiṃ māṃ vakṣyati mādhavaḥ ||17||

Cosa dirà l’invincibile Madhava55, il fratello maggiore di Gada, quando sentirà che timoroso, fuggendo dalla battaglia sono stato colpito alla schiena?

केशवस्याग्रजाे वाऽकप नीलवासा मदाेत्कटीः । ककं वक्ष्यनत महाबाहुबषलदेवीः समागतीः ॥१८॥

keśavasyāgrajo vā:'pi nīlavāsā madotkaṭaḥ | kiṃ vakṣyati mahābāhurbaladevaḥ samāgataḥ ||18||

Cosa dirà il fratello di Keshava vestito di blu, cosa dirà il Mahabaho Baladeva incontrandomi?

ककं वक्ष्यनतशशनेनषप्ता रणक्षसहंाे महारथीः । अपयातं रणात्सूत सा्बश्च सन्नमनतंजयीः ॥१९॥

kiṃ vakṣyatiśinernaptā raṇasiṃho mahārathaḥ |

55 Mādhava (मािव): nato nella dinastia Madhu. Qui si riferisce a Krishna.

apayātaṃ raṇātsūta sāmbaśca samitiṃjayaḥ ||19||

O Suta, cosa dirà il nipote di Sini56 leone tra gli arcieri, quando saprà che sono fuggito dalla battaglia e anche Samba cosa dirà?

चारुदेष्णश्च दिुषरषस्तथौव गदसारणाौ । अकू्ररश्च महाबाहुीः ककं मां वक्ष्यनत सारथे ॥२०॥

cārudeṣṇaśca durdharṣastathaiva gadasāraṇau | akrūraśca mahābāhuḥ kiṃ māṃ vakṣyati sārathe ||20||

E l’irrefrenabile Charadeshna, e Gada, e Sarana, e Akrura dalle braccia potenti cosa diranno o auriga?

शूरं संभाकवतं शान्तं ननत्यं पुरुरमानननम् । स्त्रस्त्रयश्च वृष्ष्णवीराणां ककं मांवक्ष्यष्न्त संगताीः ॥२१॥

śūraṃ saṃbhāvitaṃ śāntaṃ nityaṃ puruṣamāninam | striyaśca vṛṣṇivīrāṇāṃ kiṃ māṃvakṣyanti saṃgatāḥ ||21||

Cosa diranno le donne degli eroi Vrishni, a me che sono uomo, virtuoso e onorato guerriero?

प्रद्युम्नाेऽयमुपायानत भीतस्त्यक्त्वा महाहवम् । धिगेनन्नमनत वक्ष्यष्न्त न तत वक्ष्यष्न्त साष्ध्वनत ॥२२॥

pradyumno:'yamupāyāti bhītastyaktvā mahāhavam | dhigenamiti vakṣyanti na tu vakṣyanti sādhviti ||22||

Diranno: “Ecco che arriva Pradyumna il codardo che fugge dalla grande battaglia. Vergogna su di lui”. Non diranno mai “Ben fatto?”

धिग्वाचा पररहासाेकप मम वा मद्वद्विस्य वा । मृत्युनाऽभ्यधिकीः साौते स त्वं माव्यपयाीः पुनीः ॥२३॥

dhigvācā parihāsopi mama vā madvidhasya vā | mṛtyunā:'bhyadhikaḥ saute sa tvaṃ māvyapayāḥ punaḥ ||23||

O figlio di Suta, diranno vergogna e mi derideranno, per uno come me queste parole sono peggio della morte. Quindi non portatemi di nuovo via.

भारं द्वह मयय संन्यस्य याताे मिुननहा हररीः । यज्ञं बारतक्षसंहस्य न द्वह शक्याेऽद्यमकरषततम् ॥२४॥

bhāraṃ hi mayi saṃnyasya yāto madhunihā hariḥ | yajñaṃ bāratasiṃhasya na hi śakyo:'dyamarṣitum ||24||

Dandomi il comando, Hari57 l’uccisore di Madhu è partito per il sacrificio del leone dei Bharata, dello splendente figlio di Pritha58.

कृतवमाष मया वीराे ननयाषस्यिेव वाररतीः । साल्वं ननवारययष्येऽहं नति त्वन्नमनत सूतज ॥२५॥

kṛtavarmā mayā vīro niryāsyanneva vāritaḥ | sālvaṃ nivārayiṣye:'haṃ tiṣṭha tvamiti sūtaja ||25||

56 Śini (शशनन): un re della dinastia Yadu.

57 Hari (हरर) - Titolo onorifico.

58 Pṛthā (पृथा) - Madre di Yudhishthira.

O figlio di Suta, mentre l’eroico Kritavarma59 usciva per incontrare Shalva, l’ho fatto desistere, dicendo: “combatterò con lui”.

स च संभावयन्मां वौ ननवृत्ताे हृददकात्मजीः । तं समेत्य रणं त्यक्त्वा ककं वक्ष्यान्नम महारथं ॥२६॥

sa ca saṃbhāvayanmāṃ vai nivṛtto hṛdikātmajaḥ | taṃ sametya raṇaṃ tyaktvā kiṃ vakṣyāmi mahārathaṃ ||26||

Il figlio di Hridika60 per onorarmi ha desistito. Dopo averlo incontrato se lascio il campo di battaglia, cosa dirò a quel grande conduttore di carro?

उपयान्तं दरुािरं शङ्खचक्रगदािरम् । पुरुरं पुण्डरीकाक्षं ककं वक्ष्यान्नम महाभुजम् ॥२७॥

upayāntaṃ durādharṣaṃ śaṅkhacakragadādharam | puruṣaṃ puṇḍarīkākṣaṃ kiṃ vakṣyāmi mahābhujam ||27||

Avvicinandomi al colui che ha mazza, disco e conchiglia, all’uomo dagli occhi di loto, che dirò al Mahabaho?

सात्यककं बलदेवं च ये चान्येऽन्िकवृष्णयीः । मया स्पिषष्न्त सततं ककं नु वक्ष्यान्नम तानहं ॥२८॥

sātyakiṃ baladevaṃ ca ye cānye:'ndhakavṛṣṇayaḥ | mayā spardhanti satataṃ kiṃ nu vakṣyāmi tānahaṃ ||28||

Cosa dovrei dire a Satyaki61, Baladeva62 e agli altri della dinastia Andhaka e Vrishni che sempre competono con me?

त्यक्त्वा रणन्नममं साौते पृिताेऽभ्याहतीः शरौीः । त्वयाऽपनीती कववशाे न जीवेयं कथंचन ॥२९॥

tyaktvā raṇamimaṃ saute pṛṣṭhato:'bhyāhataḥ śaraiḥ | tvayā:'panītī vivaśo na jīveyaṃ kathaṃcana ||29||

O figlio di Suta, lasciata la battaglia, colpito alle spalle da frecce e portato via contro la mia volontà non vivrei in nessun modo.

संननवतष रथेनाशत पुनदाषरुकनन्दन । न चौतदेवं कतषव्यमथापत्सत कथंचन ॥३०॥

saṃnivarta rathenāśu punardārukanandana | na caitadevaṃ kartavyamathāpatsu kathaṃcana ||30||

O figlio di Daruka girate il carro. Non agite come se io volessi fuggire dal pericolo.

न जीकवतमहं साौते बहु मन्ये कथंचन । अपयाताे रणाद्भीतीः पृिताेऽभ्याहतीः शरौीः ॥३१॥

na jīvitamahaṃ saute bahu manye kathaṃcana | apayāto raṇādbhītaḥ pṛṣṭhato:'bhyāhataḥ śaraiḥ ||31||

O figlio di Suta, fuggito dal campo come un codardo, con frecce conficcate nella schiena, penso che la vita non abbia valore.

59 Kritavarma (कृतवमष) - Un famoso guerriero Yadava.

60 Hṛdīka (हृदीक) - Il padre di Kṛtavarma.

61 Sātyaki (सात्यकक) - Figlio di Sini e membro di spicco della dinastia Yadu.

62 Baladeva (बलदेव) - Il fratello maggiore di Krishna.

कदाऽकप सूतपुत्र त्वं जानीरे मां भयाददषतम् । अपयातं रण ंद्वहत्वा यथा कापुरुरं तथा ॥३२॥

kadā:'pi sūtaputra tvaṃ jānīṣe māṃ bhayārditam | apayātaṃ raṇaṃ hitvā yathā kāpuruṣaṃ tathā ||32||

O figlio di Suta, mi avete mai visto spaventato e fuggire dalla battaglia come un codardo?

अयुकं्त तत मया त्यकंु्त संग्राम ंदारुकात्मज । मयय युद्धान्नथषनन भृशं स त्वं याद्वह यताे रणम् ॥३३॥

ayuktaṃ tu mayā tyaktuṃ saṃgrāmaṃ dārukātmaja | mayi yuddhārthini bhṛśaṃ sa tvaṃ yāhi yato raṇam ||33||

O figlio di Daruka, non compete a te di abbandonare la battaglia, il mio desiderio di lotta non è soddisfatto, pertanto torna alla battaglia”.

Sezione 19

वासतदेव उवाच । एवमुक्तस्तत काौन्तेय सूतपुत्रस्तताे मृिे । प्रद्युम्नमब्रवीच् ल्क्ष्णं मिुरं वाक्यमञ्जसा ॥१॥

vāsudeva uvāca | evamuktastu kaunteya sūtaputrastato mṛdhe |

pradyumnamabravīcchlakṣṇaṃ madhuraṃ vākyamañjasā ||1|| Vasudeva disse: O figlio di Kunti63, udite quelle parole, il figlio di Suta rispose a Pradyumna con queste gentili e rincuoranti parole.

न मे भयं राौनिणेय संग्राम ेयच्छताे हयान् । युद्धज्ञाेष्स्म च वृष्णीनां नात्र ककंन्नचदताेऽन्यथा ॥२॥

na me bhayaṃ raukmiṇeya saṃgrāme yacchato hayān | yuddhajñosmi ca vṛṣṇīnāṃ nātra kiṃcidato:'nyathā ||2||

“O figlio di Rukmini, non ho paura di condurre i cavalli in battaglia. Conosco l’uso dei Vrishni in guerra. Non ho nulla in contrario.

अायुष्मितपदेशस्तत सारथ्ये वतषतां स्मृतीः । सवाषथेषरु रथी रक्ष्यस्त्वं चाकप भृशपीदडतीः ॥३॥

āyuṣmannupadeśastu sārathye vartatāṃ smṛtaḥ | sarvārtheṣu rathī rakṣyastvaṃ cāpi bhṛśapīḍitaḥ ||3||

A coloro che di professione conducono i carri, viene insegnato che il guerriero deve essere protetto e tu eri ferito.

त्वं द्वह साल्वप्रयुके्तन शरेणान्नभहताे भृशम् । कश्मलान्नभहताे वीर तताेऽहमपयातवान् ॥४॥

tvaṃ hi sālvaprayuktena śareṇābhihato bhṛśam | kaśmalābhihato vīra tato:'hamapayātavān ||4||

O valoroso, sei stato gravemente ferito dalle frecce di Shalva, sei caduto privo di sensi. Perciò mi sono ritirato.

सत्वं सात्वतमुख्याद्य लब्िसंज्ञाे यदृच्छया । पश्य मे हयसंयाने शशक्षां केशवनन्दन ॥५॥

satvaṃ sātvatamukhyādya labdhasaṃjño yadṛcchayā | paśya me hayasaṃyāne śikṣāṃ keśavanandana ||5||

O principe Satvata64, ora che ti sei ripreso, o figlio di Keshava, osserva la mia abilità nel condurre i cavalli.

दारुकेणाहमुत्पिाे यथाविौव शशक्षक्षतीः । वीतभीीः प्रकवशा्येतां साल्वस्य महतीं चमूम् ॥६॥

dārukeṇāhamutpanno yathāvaccaiva śikṣitaḥ | vītabhīḥ praviśāmyetāṃ sālvasya mahatīṃ camūm ||6||

Sono nato come Daruka e secondo le regole fui istruito. Senza timore penetrerò l’armata di Shalva”.

63 Kuntī (कुन्ती): la madre dei Pandava.

64 Sātvata (सात्वत) - Re dell’omonima dinastia.

वासतदेव उवाच । एवमुक्त्वा तताे वीराे हयान्संचाेद्य संगरे ।

रष्श्मन्नभस्तत समुद्य्य जवेनाभ्यपतत्तदा ॥७॥

vāsudeva uvāca | evamuktvā tato vīro hayānsaṃcodya saṃgare |

raśmibhistu samudyamya javenābhyapatattadā ||7|| Vasudeva disse: O eroe, detto questo l’auriga tirò le redini e condusse i cavalli con grande velocità sul campo di battaglia.

मण्डलानन कवन्नचत्राणण यमकानीतराणण च । सव्यानन च कवन्नचत्राणण दक्षक्षणानन च सवषशीः ॥८॥

maṇḍalāni vicitrāṇi yamakānītarāṇi ca | savyāni ca vicitrāṇi dakṣiṇāni ca sarvaśaḥ ||8||

Con movimenti circolari, andando a destra e andando a sinistra, muovendosi in ogni direzione.

प्रताेदेनाहता राजन्रष्श्मन्नभश्च समुद्यताीः । उत्पतन्त इवाकाशं कवबभुस्ते हयाेत्तमाीः ॥९॥

pratodenāhatā rājanraśmibhiśca samudyatāḥ | utpatanta ivākāśaṃ vibabhuste hayottamāḥ ||9||

O re, colpiti con la frusta e tirati per le redini, quegli eccellenti destrieri sembravano volare nell’aria.

ते हस्तलाघवाेपेतं कवज्ञाय नृप दारुककम् । उह्यमाना इव तदा नास्पृशंश्चरणौमषहीम् ॥१०॥

te hastalāghavopetaṃ vijñāya nṛpa dārukim | uhyamānā iva tadā nāspṛśaṃścaraṇairmahīm ||10||

O re, quei cavalli conoscendo la destrezza di mano di Daruka, come bruciati dall’energia con gli zoccoli battevano la terra.

साेपसव्यां चमंू तस्य साल्वस्य भरतरषभ । चकार नानतयते्नन तदद्भतुन्नमवाभवत ्॥११॥

sopasavyāṃ camūṃ tasya sālvasya bharatarṣabha | cakāra nātiyatnena tadadbhutamivābhavat ||11||

O toro dei Bharata, senza sforzo girò attorno all’armata di Shalva, come per magia si muoveva.

अमृष्यमाणाेपसव्यं साल्वीः सन्नमनतदारुणीः । यन्तारमस्य सहसा नत्रन्नभबाषणौीः समादषयत् ॥१२॥

amṛṣyamāṇopasavyaṃ sālvaḥ samitidāruṇaḥ | yantāramasya sahasā tribhirbāṇaiḥ samārdayat ||12||

Non reggendo la manovra di Pradyumna, il re di Saubha all’istante scagliò tre frecce contro l’auriga.

दारुकस्य सततस्तं तत बाणवेगमन्नचन्तयन् । भूय एव महाबाहाे प्रययावपसव्यतीः ॥१३॥

dārukasya sutastaṃ tu bāṇavegamacintayan | bhūya eva mahābāho prayayāvapasavyataḥ ||13||

O Mahbaho, senza badare alla violenza delle frecce, il figlio di Daruka avanzava dando redini ai cavalli.

तताे बाणान्बहुकविान्पुनरेव स साौभराट् । मुमाेच तनये वीर मम रुनिणणनन्दने ॥१४॥

tato bāṇānbahuvidhānpunareva sa saubharāṭ | mumoca tanaye vīra mama rukmiṇinandane ||14||

Di nuovo il re di Saubha scagliava molte e varie frecce a mio figlio, il valoroso figlio di Rukmini.

तानप्राप्ताष्ञ्शतौब्राषणौश्चश्चच्छेद परवीरहा । राौनिणेयीः ष्स्मतं कृत्वा दशषयन्हस्तलाघवं ॥१५॥

tānaprāptāñśitairbrāṇaiściccheda paravīrahā | raukmiṇeyaḥ smitaṃ kṛtvā darśayanhastalāghavaṃ ||15||

Quelle prive di magici effetti con affilate frecce tagliava l’uccisore di nemici, il figlio di Rukmini, e sorridendo mostrava la destrezza della sua mano.

णछिान्दृष्ट्वा तत तान्बाणान्प्रद्युमे्नन च साौभराट् । अासतरीं दारुणीं मायामास्थाय व्यसृजच्छरान् ॥१६॥

chinnāndṛṣṭvā tu tānbāṇānpradyumnena ca saubharāṭ | āsurīṃ dāruṇīṃ māyāmāsthāya vyasṛjaccharān ||16||

Visto che le frecce erano tagliate da Pradyumna il re di Saubha, ricorrendo a una terribile illusione, naturale per gli Asura, versò una pioggia di frecce.

प्रयुज्यमानमाज्ञाय दौतेयास्त्रं महाबलम् । ब्रह्मास्त्रेणान्तरा ष्च्छत्त्वामुमाेचान्यन्पतस्त्रस्त्रणीः ॥१७॥

prayujyamānamājñāya daiteyāstraṃ mahābalam | brahmāstreṇāntarā cchittvāmumocānyanpatastriṇaḥ ||17||

Il fortissimo vedendo arrivare l’arma del Daitya, contrattaccò con altre frecce e la tagliò in due con un Brahmastra65.

ते तदस्त्रं कविूयाशत कवव्यिू रुधिराशनाीः । शशरस्युरक्षस वके्र च स मुमाेह पपात च ॥१८॥

te tadastraṃ vidhūyāśu vivyadhū rudhirāśanāḥ | śirasyurasi vakre ca sa mumoha papāta ca ||18||

Distrutta con rapidità l’arma, le frecce bramose di sangue colpirono la sua testa, il viso e il busto, ed egli perse i sensi e cadde.

तष्स्मन्निपनतते क्षतद्रे साल्वे बाणप्रपीदडते । राौनिणेयाेऽपरं बाणं संदिे शत्रतापनीः ॥१९॥

tasminnipatite kṣudre sālve bāṇaprapīḍite | raukmiṇeyo:'paraṃ bāṇaṃ saṃdadhe śatratāpanaḥ ||19||

Ferito dalle frecce, il meschino Shalva cadde, il figlio di Rukmini gli lanciò un’altra freccia distruttrice di nemici.

तमन्नचषतं सवषदाशाहषपूगौराशीन्नभषरकष ज्वलनप्रकाशम् । दृष्ट्वा शरं ज्यामन्नभनीयमानं बभूव हाहाकृतमन्तररक्षम् ॥२०॥

tamarcitaṃ sarvadāśārhapūgairāśīrbhirarkajvalanaprakāśam | dṛṣṭvā śaraṃ jyāmabhinīyamānaṃ babhūva hāhākṛtamantarikṣam ||20||

65 Brahmāstra (ब्रह्मास्त्र) - Si riferisce a un’arma creata da Brahma. La Dhanurveda Samhita contiene un elenco di 117 armi che appartengono a questa

categoria.

Onorata da tutte le schiere dei Dashahara, per i raggi simile al fuoco e al Sole vedendolo mentre incoccava la freccia in cielo si senti esclamare, Oh! Ahimè!

तताे देवगणाीः सवेष सेन्द्राीः सहिनेश्वराीः । नारदं पे्ररयामासत- श्वसनं च मनाेजवम् ॥२१॥

tato devagaṇāḥ sarve sendrāḥ sahadhaneśvarāḥ | nāradaṃ preṣayāmāsu śvasanaṃ ca manojavam ||21||

Allora tutti i Deva con Indra e il signore della ricchezza66 in testa mandarono Narada67 e il fortissimo dio del vento68.

ताौ राौनिणेयमाग्य वचाेऽबू्रतां ददवाौकसाम् । नौव वध्यस्त्वया वीर साल्वराजीः कथंचन ॥२२॥

tau raukmiṇeyamāgamya vaco:'brūtāṃ divaukasām | naiva vadhyastvayā vīra sālvarājaḥ kathaṃcana ||22||

I due avvicinatesi al figlio di Rukmini, le parole dei Deva riportarono. Dissero: “O eroe, il re Shalva non deve essere da te ucciso.

संहरस्व पुनबाषणमवध्याेऽयं त्वया रणे । एतस्य च शरस्याजाौ नावध्याेष्स्त पुमान्क्वन्नचत् ॥२३॥

saṃharasva punarbāṇamavadhyo:'yaṃ tvayā raṇe | etasya ca śarasyājau nāvadhyosti pumānkvacit ||23||

Trattieni la freccia senza colpirlo in battaglia, da questa freccia in battaglia nessun uomo sia colpito.

मृत्युरस्य महाबाहाे रणे देवककनन्दनीः । कृष्णीः संकष्ल्पताे िात्रा तष्न्मथ्या न भवेददनत ॥२४॥

mṛtyurasya mahābāho raṇe devakinandanaḥ | kṛṣṇaḥ saṃkalpito dhātrā tanmithyā na bhavediti ||24||

O Mahabaho, il Deva creatore ha stabilito che sarà ucciso da Krishna il figlio di Devaki69. Questo desiderio non deve essere vanificato.”

ततीः परमसंहृष्टीः प्रद्युम्नीः शरमुत्तमम् । संजहार िनुीःशे्रिात्तणूे चौव न्यवेशयत् ॥२५॥

tataḥ paramasaṃhṛṣṭaḥ pradyumnaḥ śaramuttamam | saṃjahāra dhanuḥśreṣṭhāttūṇe caiva nyaveśayat ||25||

Allora quell’eccellente Pradyumna, ritirò quella suprema freccia, la toglieva dal grande arco e la rimise nella faretra.

तत उत्थाय राजेन्द्र साल्वीः परमदमुषनाीः । व्यपायात्सबलस्तूणं प्रद्युम्नशरपीदडतीः ॥२६॥

tata utthāya rājendra sālvaḥ paramadurmanāḥ | vyapāyātsabalastūrṇaṃ pradyumnaśarapīḍitaḥ ||26||

66 Kuvera, il tesoriere dei Sura. 67 Narada (नारद) - Uno dei figli nati dalla mente di Brahma. Narada arriva e se ne va. Personificazione di una cometa. Rappresentato dalla Vijna,

strumento musicale simile a una cometa. 68 Vāyu (वायु) - Personificazione del vento.

69 Devakī (देवकी): una principessa della dinastia Bhoja, una delle figlie di Devaka, una delle mogli di Vasudeva padre di Krishna.

O re dei re, allora il potente Shalva, trafitto dalle frecce di Pradyumna, scoraggiato si alzò e velocemente fuggì.

स द्वारकां पररत्यज्य साल्वाे वृष्ष्णन्नभराददषतीः । साौभमास्थाय राजेन्द्र ददवमाचक्रमे तदा ॥२७॥

sa dvārakāṃ parityajya sālvo vṛṣṇibhirārditaḥ | saubhamāsthāya rājendra divamācakrame tadā ||27||

O re dei re, quella mente malvagia, sconfitto dal Vrishni, salito sul Saubha e salendo al cielo lasciava Dvaraka.

Sezione 20

वासतदेव उवाच । अानतषनगरं मुकं्त तताेऽहमगमं तदा ।

महाक्रताौ राजसूये ननवृत्ते नृपते तव ॥१॥

vāsudeva uvāca | ānartanagaraṃ muktaṃ tato:'hamagamaṃ tadā |

mahākratau rājasūye nivṛtte nṛpate tava ||1|| Vasudeva disse: O re, al completamento del tuo grande sacrificio Rajasuya, sono tornato alla capitale degli Anartha.

अपश्यं द्वारकां चाहं महाराज हतष्त्वरम् । ननीःस्वाध्यायवरट्कारां ननभूषरणवरस्त्रस्त्रयम् ॥२॥

apaśyaṃ dvārakāṃ cāhaṃ mahārāja hatatviṣam | niḥsvādhyāyavaṣaṭkārāṃ nirbhūṣaṇavarastriyam ||2||

O grande re, al mio arrivo ho trovato Dvaraka spogliata del suo splendore, priva di studi vedici e di sacrifici, e con le donne senza ornamenti.

अनन्नभज्ञेयरूपाणण द्वारकाेपवनानन च । दृष्ट्वा शङ्काेपपिाेऽहमपृच्छं हृददकात्मजम् ॥३॥

anabhijñeyarūpāṇi dvārakopavanāni ca | dṛṣṭvā śaṅkopapanno:'hamapṛcchaṃ hṛdikātmajam ||3||

E irriconoscibili per forma i boschetti di Dvaraka. Visto queste cose, preso da timore chiesi a Kritavarman figlio di Hridika:

अस्वस्थनरनारीकन्नमदं वृष्ष्णकुलं भृशम् । ककन्नमदं नरशादूषल श्राेततन्नमच्छान्नम तत्त्वतीः ॥४॥

asvasthanaranārīkamidaṃ vṛṣṇikulaṃ bhṛśam | kimidaṃ naraśārdūla śrotumicchāmi tattvataḥ ||4||

“O tigre degli uomini, non stanno bene gli uomini e le donne della potente città dei Vrishni? Cosa è successo? Desidero saperne di più.”

एवमुक्तीः स तत मया कवस्तरेणेदमब्रवीत् । राेिं माेक्ष ंच साल्वेन हाददषक्याे राजसत्तम ॥५॥

evamuktaḥ sa tu mayā vistareṇedamabravīt | rodhaṃ mokṣaṃ ca sālvena hārdikyo rājasattama ||5||

O migliore dei re, come richiesto, il figlio di Hridika mi narrò in dettaglio l’invasione della città da parte di Shalva e la sua successiva sconfitta e partenza.

तताेऽहं भरतशे्रि शु्रत्वा सवषमशेरतीः । कवनाशे साल्वराजस्य तदौवाकरवं मनतम् ॥६॥

tato:'haṃ bharataśreṣṭha śrutvā sarvamaśeṣataḥ |

vināśe sālvarājasya tadaivākaravaṃ matim ||6|| O migliore dei Bharata, dopo aver ascoltato, posi mente all’uccisione di re Shalva.

तताेऽहं भरतशे्रि समाश्वास्य पुरे जनम् ।

राजानमाहुकं चौव तथौवाकनदनु्दनु्नभम् ॥७॥

tato:'haṃ bharataśreṣṭha samāśvāsya pure janam | rājānamāhukaṃ caiva tathaivākanadundubhim ||7||

O migliore dei Bharata, incoraggiando i cittadini, il re Ahuka come anche il figlio di Anakadundubha.

सवाषन्वृष्ष्णप्रवीरांश्च हरषयिब्रतवं तदा । अप्रमादीः सदा कायाेष नगरे यादवरषभाीः ॥८॥

sarvānvṛṣṇipravīrāṃśca harṣayannabruvaṃ tadā | apramādaḥ sadā kāryo nagare yādavarṣabhāḥ ||8||

Rallegrando tutti gli eroi dei Vrishni, dissi allora: “vigilate e curatevi, rimanete in città o tori degli Yadu,

साल्वराजकवनाशाय प्रयातं मां ननबाेित । नाहत्वा तं ननवनतषष्ये पुरीं द्वारवतीं प्रनत ॥९॥

sālvarājavināśāya prayātaṃ māṃ nibodhata | nāhatvā taṃ nivartiṣye purīṃ dvāravatīṃ prati ||9||

Sappiate che andrò ad uccidere Shalva, non tornerò nella città di Dvarvati senza averlo amazzato.

ससाल्वं साौभनगरं हत्वा द्रष्टाष्स्म वीः पुनीः । नत्रीःसामा हन्यतामेरा दनु्दनु्नभीः शत्रुभीरणा ॥१०॥

sasālvaṃ saubhanagaraṃ hatvā draṣṭāsmi vaḥ punaḥ | triḥsāmā hanyatāmeṣā dundubhiḥ śatrubhīṣaṇā ||10||

Solo dopo aver distrutto Shalva con la Nagara di Saubha allora vi vedrò di nuovo. Cantando i tre Saman, sia percosso il Dundubhi70, suono terribile per i nemici.

ते मयाऽऽश्वाक्षसता वीरा यथावद्भरतरषभ । सवेष मामब्रतवन्हृष्टाीः प्रयाद्वह जद्वहशात्रवान् ॥११॥

te mayā:':'śvāsitā vīrā yathāvadbharatarṣabha | sarve māmabruvanhṛṣṭāḥ prayāhi jahiśātravān ||11||

O toro dei Bharata, quei valorosi da me incoraggiati, con cuore allegro dissero: “Va e uccidi il nemico”.

तौीः प्रहृष्टात्मन्नभवीषरौराशीन्नभषरन्नभनष्न्दतीः । वाचययत्वा द्वद्वजशे्रिान्प्रण्य शशरसा भवम् ॥१२॥

taiḥ prahṛṣṭātmabhirvīrairāśīrbhirabhinanditaḥ | vācayitvā dvijaśreṣṭhānpraṇamya śirasā bhavam ||12||

Dopo che quei gioiosi eroi, che con lodi mi hanno applaudito, avendo fatto recitare i migliori dei Dvija71 e inchinatomi con la testa ad Ahuka.

शौब्यसतग्रीवयुके्तन रथेनानादयष्न्दशीः । प्रध्माय शङ्खप्रवरं पाञ्चजन्यमहं नृप ॥१३॥

śaibyasugrīvayuktena rathenānādayandiśaḥ | pradhmāya śaṅkhapravaraṃ pāñcajanyamahaṃ nṛpa ||13||

70 Dundubhi (दुन्दुभभ) - Tamburo da battaglia. 71 Dvija (द्वद्वज) - “Due volte nato” o “nato due volte”.

O re, col carro aggiogato a Sainya72 e Sugriva73, facendo risuonare le ruote in ogni luogo, soffiando nella migliore tra le conchiglie Pancajanya.

प्रयाताेष्स्म नरव्याघ्र बलेन महता वृतीः । कृ्लप्तेन चततरङ्गेण यत्तेन जजतकाशशना ॥१४॥

prayātosmi naravyāghra balena mahatā vṛtaḥ | klṛptena caturaṅgeṇa yattena jitakāśinā ||14||

O tigre dei sovrani, partivo circondato dal mio invincibile e vittorioso esercito composto da quattro tipi di truppe, tutte perseveranti in battaglia.

समतीत्य बहन्देशाष्न्गरींश्च बहुपादपान् । सरांक्षस सररतश्चौव मानतषकावतमासदम् ॥१५॥

samatītya bahūndeśāngirīṃśca bahupādapān | sarāṃsi saritaścaiva mārtikāvatamāsadam ||15||

Superando molti paesi, montagne e foreste, molti laghi e fiumi, sono finalmente arrivato nel paese di Martikavata.

तत्राश्राौरं नरव्याघ्र साल्वं सागरमष्न्तकात् । प्रयान्त ंसाौभमास्थाय तमहं पृिताेऽन्वगाम ्॥१६॥

tatrāśrauṣaṃ naravyāghra sālvaṃ sāgaramantikāt | prayāntaṃ saubhamāsthāya tamahaṃ pṛṣṭhato:'nvagām ||16||

Feci sentire il mio arrivo alla città di Shalva, raggiuntolo mentre era a Saubha, lo presi alle spalle.

ततीः सागरमासाद्य कुक्षाौ तस्य महाेन्नमषणीः । समुद्रनाभ्यां साल्वाेऽभूत्साौभमास्थाय शत्रुहन् ॥१७॥

tataḥ sāgaramāsādya kukṣau tasya mahormiṇaḥ | samudranābhyāṃ sālvo:'bhūtsaubhamāsthāya śatruhan ||17||

O uccisore di nemici, raggiunta un’insenatura dell’oceano, in mezzo al mare agitato, stava Shalva sul Saubha.

स समालाेक्य सहसा स्मयन्निव युधिधिर । अाह्वयामास दषु्टात्मा युद्धायौव मुहुमुषहुीः ॥१८॥

sa samālokya sahasā smayanniva yudhiṣṭhira | āhvayāmāsa duṣṭātmā yuddhāyaiva muhurmuhuḥ ||18||

O Yudhishthira, vedendomi da lontano, quasi ridendo, ripetutamente mi incitava a combattere.

तस्य शाङ्गष कवननमुषक्तौ बषहुन्नभमषमषभेददन्नभीः । पुरं नासाद्यत शरौस्तताे मां राेर अाकवशत् ॥१९॥

tasya śārṅgavinirmuktairbahubhirmarmabhedibhiḥ | puraṃ nāsādyata śaraistato māṃ roṣa āviśat ||19||

Con molte frecce scagliate dal suo arco, mai era successo che divenissi un bersaglio, allora fui pieno di rabbia.

स चाकप पापप्रकृनतदौषतेयापशदाे नृप । मय्यवरषत दिुषरषीः शरिाराीः सहस्रशीः ॥२०॥

sa cāpi pāpaprakṛtirdaiteyāpaśado nṛpa |

72 Sainya (सौन्य) - “Sentinella”.

73 sugrīva (सतग्रीव) - “Bel collo”.

mayyavarṣata durdharṣaḥ śaradhārāḥ sahasraśaḥ ||20|| Quel malvagio per natura, quel fuoricasta di un Daitya, su di me, arduo da assalire faceva piovere fiumi di frecce a migliaia.

सौननकान्मम सूतं च हयांश्च स समाककरत् । अन्नचन्तयन्तस्तत शरान्वयं युध्याम भारत ॥२१॥

sainikānmama sūtaṃ ca hayāṃśca sa samākirat | acintayantastu śarānvayaṃ yudhyāma bhārata ||21||

Coprendo completamente i miei soldati, il mio auriga e i miei cavalli. O Bharata, senza badare alle frecce, senza sosta abbiamo combattuto.

ततीः शतसहस्राणण शराणां नतपवषणाम ्। न्नचक्षक्षपुीः समरे वीरा मयय साल्वपदानुगाीः ॥२२॥

tataḥ śatasahasrāṇi śarāṇāṃ nataparvaṇām | cikṣipuḥ samare vīrā mayi sālvapadānugāḥ ||22||

Quindi quei guerrieri che erano al comando di Shalva mi scagliarono addosso migliaia di frecce aguzze.

ते हयांश्च रथं चौव ध्वजं दारुकमेव च । छादयामासतरसतरास्तौबाषणौमषमषभेददन्नभीः ॥२३॥

te hayāṃśca rathaṃ caiva dhvajaṃ dārukameva ca | chādayāmāsurasurāstairbāṇairmarmabhedibhiḥ ||23||

I forti Asura coprirono i miei cavalli, il mio carro e il mio auriga Daruka, con frecce capaci di perforare il cuore.

न हया न रथाे वीर न ध्वजाे न च दारुकीः । अदृश्यन्त शरौश्छिास्तथाऽहं सौननकाश्च मे ॥२४॥

na hayā na ratho vīra na dhvajo na ca dārukaḥ | adṛśyanta śaraiśchannāstathā:'haṃ sainikāśca me ||24||

Né i cavalli, né il carro, né l’auriga Daruka sembravano impediti dalle frecce, neppure i guerrieri.

तताेऽहमकप काौन्तेय शराणामयुतान्बहन् । अामश्चन्त्रतानां िनुरा ददव्येन कवधिनाऽक्षक्षपम् ॥२५॥

tato:'hamapi kaunteya śarāṇāmayutānbahūn | āmantritānāṃ dhanuṣā divyena vidhinā:'kṣipam ||25||

O figlio di Kunti, anch’io col mio divino arco ho scagliato miriadi di frecce potenziate con Mantra74.

न तत्रकवरयस्त्वासीन्मम सौन्यस्य भारत । िे कवरकं्त द्वह तत्साौभं क्राेशमात्र इवाभवत् ॥२६॥

na tatraviṣayastvāsīnmama sainyasya bhārata | khe viṣaktaṃ hi tatsaubhaṃ krośamātra ivābhavat ||26||

O Bharata, il mio esercito era incolume. In cielo, alla distanza di un Krosa75 era sospeso il Saubha.

ततस्ते पे्रक्षकाीः सवेष देवा वौ ददवमास्स्थताीः । हरषयामासतरुिौमां क्षसंहनादतलस्वनौीः ॥२७॥

74 Mantra (मन्त्र): formula magica usata negli incantesimi. 75 1800 metri.

tataste prekṣakāḥ sarve devā vai divamāsthitāḥ | harṣayāmāsuruccairmāṃ siṃhanādatalasvanaiḥ ||27||

Come tanti spettatori in un luogo di divertimento, mi rallegravano con applausi e grida forti come ruggiti di leoni.

मत्कामुषककवननमुषक्ता दानवानां महारणे । अङ्गे रु रुधिराक्तास्ते कवकवशतीः शलभा इव ॥२८॥

matkārmukavinirmuktā dānavānāṃ mahāraṇe | aṅgeṣu rudhirāktāste viviśuḥ śalabhā iva ||28||

Le frecce scagliate dal mio arco penetravano nei corpi dei Danava come cavallette che mordono.

तताे हलहलाशब्दीः साौभमध्ये व्यविषत । वध्यतां कवशशिौस्तीक्ष्णौीः पततां च महाणषवे ॥२९॥

tato halahalāśabdaḥ saubhamadhye vyavardhata | vadhyatāṃ viśikhaistīkṣṇaiḥ patatāṃ ca mahārṇave ||29||

Quindi grida di dolore si levarono dal Saubha e i colpiti da frecce acuminate cadevano nell’oceano.

ते ननकृत्तभुजस्कन्िाीः कबन्िाकृनतदशषनाीः । नदन्ताे भौरवािादान्निपतष्न्त स्म दानवाीः ॥३०॥

te nikṛttabhujaskandhāḥ kabandhākṛtidarśanāḥ | nadanto bhairavānnādānnipatanti sma dānavāḥ ||30||

Con braccia e spalle tranciate, sembravano Kabandha76, i Danava cadevano con grida spaventose.

तताे गाेक्षीरकुन्देन्दमृुणालरजतप्रभम् । जलजं पाञ्चजन्यं वौ प्राणेनाहमपूरयम् ॥३१॥

tato gokṣīrakundendumṛṇālarajataprabham | jalajaṃ pāñcajanyaṃ vai prāṇenāhamapūrayam ||31||

Quindi impugnai e soffiai nella mia splendida conchiglia Panchajanya, nata nel mare, cosparsa di gocce d’argento simili a latte o fiori di Kunda.

तान्दृष्ट्वा पनततांस्तत्र साल्वीः साौभपनतस्ततीः । मायायुदे्धन महता याेियामास मां युधि ॥३२॥

tāndṛṣṭvā patitāṃstatra sālvaḥ saubhapatistataḥ |

māyāyuddhena mahatā yodhayāmāsa māṃ yudhi ||32|| Quindi Shalva il signore di Saubha vistoli cadere, ricorrendo alle arti magiche mi dava battaglia.

तताॊ हुडहुड्अाीः प्रासाीः शन्नक्तशूलपरश्विाीः । पट्ट्इशाश् च भुशतण्डयश् च प्रापति् अननशं मयय ॥३३॥

tato huḍahuḍāḥ prāsāḥ śaktiśūlaparaśvadhāḥ | paṭṭiśāś ca bhuśuṇḍyaś ca prāpatann aniśaṁ mayi ||33||

Poi cominciò a scagliarmi addosso mazze, vomeri, dardi alati, lance, giavellotti, fulmini, Bhushundi, spade larghe, proiettili, aste, asce e razzi.

तामहं माययौवाशत प्रनतगृह्य व्यनाशयम् ।

76 Kabandha (कबन्ि) - Un corpo senza testa, una sorta zombie.

तस्यां हतायां मायायां यगररशृङ्गौ रयाेियत् ॥३४॥

tāmahaṃ māyayaivāśu pratigṛhya vyanāśayam | tasyāṃ hatāyāṃ māyāyāṃ giriśṛṅgairayodhayat ||34||

Consentendogli di venire verso di me, li ho presto distrutti con una contro illusione. Distrutta quella Maya77, cominciò a combattere con picchi di montagne.

तताेऽभवत्तम इव प्रकाश इव चाभवत् । ददुदषनं सतददनं चौव शीतमुष्णं च भारत ॥३५॥

tato:'bhavattama iva prakāśa iva cābhavat | durdinaṃ sudinaṃ caiva śītamuṣṇaṃ ca bhārata ||35||

O Bharata, oscurità e luce si alternavano, ora era bello e ora era cupo, ora era caldo e ora era freddo.

एवं मायां प्रकुवाषणाे याेियामास मां ररपुीः । कवज्ञाय तदहं सवं माययौव व्यनाशयम् ॥३६॥

evaṃ māyāṃ prakurvāṇo yodhayāmāsa māṃ ripuḥ | vijñāya tadahaṃ sarvaṃ māyayaiva vyanāśayam ||36||

Mutando di Maya il nemico mi combatteva, capendolo con la mia Maya contrattaccavo.

यथाकालं तत युदे्धन व्यिमं सवषतीः शरौीः । तताे हतायां च मया मायायां युधि दानवीः ॥३७॥

yathākālaṃ tu yuddhena vyadhamaṃ sarvataḥ śaraiḥ | tato hatāyāṃ ca mayā māyāyāṃ yudhi dānavaḥ ||37||

Capendolo, ho distrutto la sua illusione con una contro illusione e al momento opportuno scagliavo frecce tutt’intorno.

मायामन्यां महाराज चकार मनतमाेद्वहनीम् । तताे व्याेम महाराज शतसूयषन्नमवाभवत् ॥३८॥

māyāmanyāṃ mahārāja cakāra matimohinīm | tato vyoma mahārāja śatasūryamivābhavat ||38||

O grande re, i punti cardinali non si distinguevano e il cielo risplendeva di cento soli,

शतचन्द्रं च काौन्तेय सहस्रायुततारकम् । तताे नाज्ञायत तदा ददवारात्रं तथा ददशीः ॥३९॥

śatacandraṃ ca kaunteya sahasrāyutatārakam | tato nājñāyata tadā divārātraṃ tathā diśaḥ ||39||

di cento lune e miriadi di stelle. Nessuno capiva se fosse giorno o fosse notte.

तताेऽहं माेहमापिीः प्रज्ञास्त्रं समयाेजयम् । तदस्त्रमस्तमस्त्रेण कविूतं शरतूलवत् ॥४०॥

tato:'haṃ mohamāpannaḥ prajñāstraṃ samayojayam | tadastramastamastreṇa vidhūtaṃ śaratūlavat ||40||

Dopodiché, sbalordito, fissai alla corda del mio arco l’arma, chiamata Prajnastra78. Quindi arma con arma disperdevo le frecce come fili di cotone.

77 Māyā (माया) - Inganno, frode, artificio, illusione.

78 Prajñāstra (प्रज्ञास्त्र) - Una sorta di proiettile.

तथा तदभवद्युदं्ध ततमुलं राेमहरषणम् ।

लब्िालाेकस्तत राजेन्द्र पुनीः शत्रुमयाेियम् ॥४१॥

tathā tadabhavadyuddhaṃ tumulaṃ romaharṣaṇam | labdhālokastu rājendra punaḥ śatrumayodhayam ||41||

Quindi sorgeva una tumultuosa battaglia da far rizzare i capelli, e ritrovato il mondo o re dei re, io di nuovo combattevo contro il nemico.”

Sezione 21

वासतदेव उवाच । एवं स पुरुरव्याघ्रीः साल्वाे राज्ञं महाररपुीः । युध्यमानाे मया सङ्ये् कवयदभ्यगमत्पुनीः ॥१॥

vāsudeva uvāca | evaṃ sa puruṣavyāghraḥ sālvo rājñaṃ mahāripuḥ |

yudhyamāno mayā saṅkhye viyadabhyagamatpunaḥ ||1||

Vasudeva disse: O tigre degli uomini, il grande nemico, il re Shalva, così urtato da me in battaglia, si alzò di nuovo nel cielo.

ततीः शतघ्नीश्च महागदाश्च दीप्ताश्च शूलान्मुसलानसींश्च । न्नचक्षेप राेरान्मयय मन्दबुणद्धीः साल्वाे महाराज जयान्नभकाङ्षी ॥२॥

tataḥ śataghnīśca mahāgadāśca dīptāśca śūlānmusalānasīṃśca | cikṣepa roṣānmayi mandabuddhiḥ sālvo mahārāja jayābhikāṅkṣī ||2||

O grande re, desideroso di vittoria, quel malvagio Shalva mi scagliò contro Shataghni, grandi mazze, lance fiammeggianti e spade.

तानाशतगौरापतताेऽहमाशत ननवायष तूणं िगमान्ि एव । द्वद्विा नत्रता चाष्च्छनमाशत मुक्तौ स्तताेऽन्तररक्षे नननदाे बभूव ॥३॥

tānāśugairāpatato:'hamāśu nivārya tūrṇaṃ khagamānkha eva | dvidhā tritā cācchinamāśu muktaistato:'ntarikṣe ninado babhūva ||3||

Mentre le armi scendevano dal cielo, le fermai rapidamente con le mie rapide frecce. Le ho tagliate in due o tre pezzi prima che potessero raggiungermi. Allora un grande frastuono si levò nel cielo.

ततीः शतसहसे्रण शराणां नतपवषणाम ्। दारुकं वाजजनश्चौव रथं च समवाककरत् ॥४॥

tataḥ śatasahasreṇa śarāṇāṃ nataparvaṇām | dārukaṃ vājinaścaiva rathaṃ ca samavākirat ||4||

Quindi lui coprì Daruka, i miei cavalli e il carro con migliaia di frecce aguzze.

तताे मामब्रवीद्वीर दारुकाे कवह्वलन्निव । स्थातव्यन्नमनत नतिान्नम साल्वबाणप्रपीदडतीः ।

अवस्थाततं न शक्ाेन्नम अङ्गं मे व्यवसीदनत ॥५॥

tato māmabravīdvīra dāruko vihvalanniva | sthātavyamiti tiṣṭhāmi sālvabāṇaprapīḍitaḥ |

avasthātuṃ na śaknomi aṅgaṃ me vyavasīdati ||5||

Allora l’eroico Daruka mi disse quasi agitato: “Se è mio dovere restare, rimango, ma sarebbe meglio fermarsi, io mi fermo per il tormento delle frecce”.

इनत तस्य ननश्याहं सारथेीः करुणं वचीः । अवेक्षमाणाे यन्तारमपश्यं शरपीदडतम् ॥६॥

iti tasya niśamyāhaṃ sāratheḥ karuṇaṃ vacaḥ | avekṣamāṇo yantāramapaśyaṃ śarapīḍitam ||6||

Ascoltate le pietose parole del mio auriga. Lo guardai e vidi l’auriga coperto di frecce.

न तस्याेरक्षस नाे मूधनष न काये न भुजद्वये । अन्तरं पाण्डवशे्रि पश्या्यननन्नचतं शरौीः ॥७॥

na tasyorasi no mūrdhni na kāye na bhujadvaye | antaraṃ pāṇḍavaśreṣṭha paśyāmyanicitaṃ śaraiḥ ||7||

O migliore tra i Pandava, non c’era parte del petto, della testa, delle braccia che non fosse coperta di frecce.

स तत बाणवराेत्पीडाद्वद्वस्रवत्यसृगुल्बणम् । अन्नभवृष्टाे यथा मेघौयगषररगौषररकिाततमान् ॥८॥

sa tu bāṇavarotpīḍādvisravatyasṛgulbaṇam | abhivṛṣṭo yathā meghairgirirgairikadhātumān ||8||

Il sangue scorreva copiosamente dalle ferite inflitte dalle frecce. Sembrava una collina di argilla rossa dopo la pioggia.

अभीशतहस्तं तं दृष्ट्वा सीदन्तं सारन्नथं रणे । अस्त्भयं महाबाहाे साल्वबाणप्रपीदडतम् ॥९॥

abhīśuhastaṃ taṃ dṛṣṭvā sīdantaṃ sārathiṃ raṇe | astambhayaṃ mahābāho sālvabāṇaprapīḍitam ||9||

Vedendo l’auriga seduto con le redini in mano, incapace di stare in piedi colpito dalle frecce di Shalva.

अथ मां पुरुरीः कश्चश्चद्द्वारकाननलयाेऽब्रवीत् । त्वररताे रथमाराेप्य साौहृदाददव भारत ॥१०॥

atha māṃ puruṣaḥ kaściddvārakānilayo:'bravīt | tvarito rathamāropya sauhṛdādiva bhārata ||10||

O Bharata, un cittadino di Dvaraka mi disse che per amicizia voleva salire sul carro.

अाहुकस्य वचाे वीर तस्यौव पररचारकीः । कवरण्णीः सिकण्ठेन तन्निबाेि युधिधिर ॥११॥

āhukasya vaco vīra tasyaiva paricārakaḥ | viṣaṇṇaḥ sannakaṇṭhena tannibodha yudhiṣṭhira ||11||

O Yudhishthira, o valoroso, ascoltate le parole, quasi sconnesse per il dispiacere, di quel subalterno di Ahuka.

द्वारकाधिपनतवीषर अाह त्वामाहुकाे वचीः । केशवौद्वह कवजानीष्व यत्त्वां कपतृसिाेऽब्रवीत् ॥१२॥

dvārakādhipatirvīra āha tvāmāhuko vacaḥ | keśavaihi vijānīṣva yattvāṃ pitṛsakho:'bravīt ||12||

O eroe, Ahuka il signore di Dvaraka, mi disse queste parole. O Keshava, ascoltate ciò che disse l’amico di vostro padre.

उपयात्वा तत साल्वेन द्वारकां वृष्ष्णनन्दन । कवरके्त त्वयय दिुषरष इतीः शूरसतताे बलात् ॥१३॥

upayātvā tu sālvena dvārakāṃ vṛṣṇinandana | viṣakte tvayi durdharṣa itaḥ śūrasuto balāt ||13||

“O discendente della razza Vrishni, O eroe irrefrenabile, in vostra assenza Shalva è venuto a Dvaraka e con la forza ha ucciso il figlio di Sura.

तदलं सािुयुदे्धन ननवतषस्व जनादषन ।

द्वारकामेव रक्षस्व कायषमेतन्महत्तव ॥१४॥

tadalaṃ sādhuyuddhena nivartasva janārdana | dvārakāmeva rakṣasva kāryametanmahattava ||14||

O Janardana, basta combattere qui, tornate e proteggete Dvaraka. Questo è il vostro principale dovere”.

इत्यहं तस्य वचनं शु्रत्वा परमदमुषनाीः । ननश्चयं नाधिगच्छान्नम कतषव्यस्येतरस्य च ॥१५॥

ityahaṃ tasya vacanaṃ śrutvā paramadurmanāḥ | niścayaṃ nādhigacchāmi kartavyasyetarasya ca ||15||

Ascoltate quelle parole, il mio cuore si fece pesante, non sapevo cosa fare e cosa non fare.

सात्यककं बलदेवं च प्रद्युमं्न च महांरथम् । जगहेष मनसा वीर तच््ुत्वा महदकप्रयम् ॥१६॥

sātyakiṃ baladevaṃ ca pradyumnaṃ ca mahāṃratham | jagarhe manasā vīra tacchrutvā mahadapriyam ||16||

O eroe, udite quelle spiacevoli parole, mentalmente concentrato su Satyaki, Baladeva e Pradyumna grande sul carro.

अहं द्वह द्वारकायाश्च कपततश्च कुरुनन्दन । तेरु रक्षां समािाय प्रयातीः साौभयातने ॥१७॥

ahaṃ hi dvārakāyāśca pituśca kurunandana | teṣu rakṣāṃ samādhāya prayātaḥ saubhayātane ||17||

O discendente di Kuru, avendo messo loro a protezione di Dvaraka e di mio padre, sono partito per distruggere il Saubha.

बलदेवाे महाबाहुीः कन्निज्जीवनत शत्रुहा । सात्यकी राौनिणेयश्च चारुदेष्णश्च वीयषवान् । सा्बप्रभृतयश्चौवेत्यहमासं सतदमुषनाीः ॥१८॥

baladevo mahābāhuḥ kaccijjīvati śatruhā | sātyakī raukmiṇeyaśca cārudeṣṇaśca vīryavān |

sāmbaprabhṛtayaścaivetyahamāsaṃ sudurmanāḥ ||18|| Mi chiesi: “Vive ancora Baladeva dalle braccia possenti, l’uccisore di nemici? E Satyaki, e il figlio di Rukmini, e il potente Charudeshna, e Samba e tutti gli altri?” La mia mente è confusa.

एतेरु द्वह नरव्याघ्र जीवत्सत न कथंचन । शक्यीः शूरसतताे हन्ततमकप वज्रभृता स्वयम् ॥१९॥

eteṣu hi naravyāghra jīvatsu na kathaṃcana | śakyaḥ śūrasuto hantumapi vajrabhṛtā svayam ||19||

O Tigre tra gli uomini, “Se fossero vivi? Nemmeno chi impugna la folgore può uccidere il figlio di Sura.

हतीः शूरसतताे व्यकं्त व्यकं्त चौते परासवीः । बलदेवमुिाीः सवष इनत मे ननश्चश्चता मनतीः ॥२०॥

hataḥ śūrasuto vyaktaṃ vyaktaṃ caite parāsavaḥ | baladevamukhāḥ sarva iti me niścitā matiḥ ||20||

È evidente che il figlio di Sura è morto, è evidente anche per gli altri. Baladeva e tutti gli altri, questa è la mia ferma convinzione.”

साेहं सवषकवनाशं तं न्नचन्तयानाे मुहुमुषहुीः ।

अकवह्वलाे महाराज पुनीः साल्वमयाेियम् ॥२१॥

sohaṃ sarvavināśaṃ taṃ cintayāno muhurmuhuḥ | avihvalo mahārāja punaḥ sālvamayodhayam ||21||

Mentre pensavo alla loro morte, o grande re, turbato, di momento in momento, di nuovo combattevo Shalva.

तदाेऽपश्यं महाराज प्रपतन्तमहं तदा । साौभाच्ूरसततं वीर तताे मां माहे अाकवशत् ॥२२॥

tado:'paśyaṃ mahārāja prapatantamahaṃ tadā | saubhācchūrasutaṃ vīra tato māṃ moha āviśat ||22||

Quando vidi, o grande re, figlio di Sura precipitare dal Saubha. A questa vista mi sentii svenire.

तस्य रूपं प्रपततीः कपततमषम नराधिप । ययातेीः क्षीणपुण्यस्य स्वगाषददव भहीतलम् ॥२३॥

tasya rūpaṃ prapatataḥ piturmama narādhipa | yayāteḥ kṣīṇapuṇyasya svargādiva bhahītalam ||23||

O sovrano degli uomini, il corpo di mio padre è precipitato, come Yayati79 alla fine dei meriti è caduto dal cielo sulla Terra.

कवशीणषमन्नलनाेष्णीपप्रकीणाष्बरमूिषजीः । प्रपतन्दृश्यते ह स्म क्षीणपुण्य इव ग्रहीः ॥२४॥

viśīrṇamalinoṣṇīpaprakīrṇāmbaramūrdhajaḥ | prapatandṛśyate ha sma kṣīṇapuṇya iva grahaḥ ||24||

Ho visto mio padre pallido, senza copricapo, con i capelli sciolti, con il vestito in disordine, cadere come un luminare il cui merito è andato perduto.

ततीः शाङ्गं िनुीःशे्रिं करात्प्रपनततं मम । माेहापिश्च काौन्तेय रथाेपस्थ उपाकवशम् ॥२५॥

tataḥ śārṅgaṃ dhanuḥśreṣṭhaṃ karātprapatitaṃ mama | mohāpannaśca kaunteya rathopastha upāviśam ||25||

O figlio di Kunti, l’arco Saranga mi scivolava dalla mano. In preda alla confusione, depresso sedevo sul piano del carro.

तताे हाहाकृतं सवं सौन्यं मे गतचेतनम् । मां दृष्ट्वा रथनीडस्थं गतासतन्नमव भारत ॥२६॥

tato hāhākṛtaṃ sarvaṃ sainyaṃ me gatacetanam | māṃ dṛṣṭvā rathanīḍasthaṃ gatāsumiva bhārata ||26||

O Bharata, vedendomi privo di sensi, come morto sul retro del carro l’esercito urlava.

प्रसायष बाह पततीः प्रसायष चरणावकप । रूपं कपततमेष कवबभाौ शकुने- पतताे यथा ॥२७॥

prasārya bāhū patataḥ prasārya caraṇāvapi | rūpaṃ piturme vibabhau śakune- patato yathā ||27||

79 Yayāti (ययानत) - Uno dei sei figli di Nahusha il figlio di Ayu. Nahusha = Thuban, stella della costellazione del Drago sale al rango di Indra (polare). Il

nome ricorre nel mito astronomico conosciuto come “la detronizzazione degli Indra”.

Il corpo di mio padre che precipitava con le braccia e le gambe allargate, sembrava il volo in picchiata di un uccello.

तं पतन्त ंमहाबाहाे शूलपट्टसपाणयीः । अन्नभघ्नन्ताे भृशं वीर मम चाेताेह्यक्पयन् ॥२८॥

taṃ patantaṃ mahābāho śūlapaṭṭasapāṇayaḥ | abhighnanto bhṛśaṃ vīra mama cotohyakampayan ||28||

O Mahabaho, caduto in quel modo, i guerrieri ostili, brandendo lance e asce cominciarono a colpirlo duramente. A questo la mia mente tremava.

तताे मुहताषत्प्रनतलभ्य संज्ञामहं तदा वीर महाकवमदेष । न तत्रसाौम ंन ररपंु च साल्वं पश्यान्नम वृदं्ध कपतरं न चाकप ॥२९॥

tato muhūrtātpratilabhya saṃjñāmahaṃ tadā vīra mahāvimarde | na tatrasaumaṃ na ripuṃ ca sālvaṃ paśyāmi vṛddhaṃ pitaraṃ na cāpi ||29||

O valoroso, di lì a poco, ripresa coscienza non vidi traccia della grande battaglia, non vidi il Saubha, né Shalva, né i nemici, né il mio vecchio padre.

तताे ममासीन्मनक्षस मायेयन्नमनत ननश्चश्चतम् । प्रबुद्धाेष्स्म तताे भूयीः शतशाे वाऽककरं शरान् ॥३०॥

tato mamāsīnmanasi māyeyamiti niścitam | prabuddhosmi tato bhūyaḥ śataśo vā:'kiraṃ śarān ||30||

Allora ho concluso che non era altro che un’illusione della mente. Ripresi i sensi, ho ricominciato a scagliare centinaia di frecce.

Sezione 22

वासतदेव उवाच । तताेऽहं भरतशे्रि प्रगृह्यरुन्नचरं िनुीः ।

शरौरपातयं साौभाष्च्छरांक्षस कवबुिद्वद्वराम ्॥१॥

vāsudeva uvāca | tato:'haṃ bharataśreṣṭha pragṛhyaruciraṃ dhanuḥ |

śarairapātayaṃ saubhācchirāṃsi vibudhadviṣām ||1||

Vasudeva disse: O migliore dei Bharata, afferrato mio splendido arco, scagliando frecce facevo cadere dal Saubha i nemici dei luminosi.

शरांश्चाशीकवराकारानूध्वषगांष्स्तग्मतेजसीः । प्रौरयं साल्वराजाय शाङ्गष मुक्तान्सतवाससीः ॥२॥

śarāṃścāśīviṣākārānūrdhvagāṃstigmatejasaḥ | praiṣayaṃ sālvarājāya śārṅgamuktānsuvāsasaḥ ||2||

Con il Saranga scagliai verso l’alto frecce aguzze impregnate con veleno di serpente, frecce con la punta di corno scagliavo a Shalva.

तताे नादृश्यत तदा साौभ ंकुरुकुलाेद्वह । अन्तद्वहषतं माययाऽभूत्तताेऽहं कवष्स्मताेऽभवम् ॥३॥

tato nādṛśyata tadā saubhaṃ kurukulodvaha | antarhitaṃ māyayā:'bhūttato:'haṃ vismito:'bhavam ||3||

O perpetuatore della dinastia Kuru, non potevo vedere il Saubha, Maya lo rendeva invisibile, ero sbalordito.

अथ दानवसङ्घास्ते कवकृताननमूिषजाीः । उदक्राेशन्महाराज धिधिते मयय भारत ॥४॥

atha dānavasaṅghāste vikṛtānanamūrdhajāḥ | udakrośanmahārāja dhiṣṭhite mayi bhārata ||4||

O grande re, la schiera dei Danava dai volti e dai capelli spaventosi, o Bharata, mi ruggivano davanti.

तताेऽस्त्रं शब्दसाहं वौ त्वरमाणाे महारणे । अयाेजयं तद्विाय ततीः शब्द उपारमत् ॥५॥

tato:'straṃ śabdasāhaṃ vai tvaramāṇo mahāraṇe | ayojayaṃ tadvadhāya tataḥ śabda upāramat ||5||

In quella grande battaglia, con l’obiettivo di fare cessare il frastuono, scoccavo frecce e il ruggito cessò.

हतास्ते दानवाीः सवेष यौीः स शब्द उदीररतीः । शरौराददत्यसंकशौज्वषन्नलतौीः शब्दसािनौीः ॥६॥

hatāste dānavāḥ sarve yaiḥ sa śabda udīritaḥ | śarairādityasaṃkaśairjvalitaiḥ śabdasādhanaiḥ ||6||

I Danava urlanti furono uccisi da frecce splendenti come il Sole che colpivano attirate dal suono.

तष्स्मितपरते शब्दे पुनरेवान्यताेऽभवत् । शब्दाेऽपराे महाराज तत्राकप प्राहरं शरौीः ॥७॥

tasminnuparate śabde punarevānyato:'bhavat | śabdo:'paro mahārāja tatrāpi prāharaṃ śaraiḥ ||7||

O grande re, quando il grido cessava in un punto, si levava in un altro. E lì scagliavo frecce.

एवं दश ददशीः सवाषष्स्तयषगूध्वं च भारत । नादयामासतरसतरास्ते चाकप ननहता मया ॥८॥

evaṃ daśa diśaḥ sarvāstiryagūrdhvaṃ ca bhārata | nādayāmāsurasurāste cāpi nihatā mayā ||8||

O Bharata, gli Asura che ruggivano dalle dieci direzioni, sopra e sotto. Da me venivano colpiti.

ततीः प्राग्ज्याेनतरं गत्वा पुनरेव व्यदृश्यत । साौभ ंकामगमं वीर माेहयन्मम चक्षतरी ॥९॥

tataḥ prāgjyotiṣaṃ gatvā punareva vyadṛśyata | saubhaṃ kāmagamaṃ vīra mohayanmama cakṣuṣī ||9||

O eroe, disturbando i miei occhi, tornata la luce a Pragjotisha80, di nuovo potei vedere il Saubha, che si muoveva a piacimento.

तताे लाेकान्तकरणाे दानवाे दारुणाकृनतीः । शशलावरेषण महता सहसा मां समावृणाेत् ॥१०॥

tato lokāntakaraṇo dānavo dāruṇākṛtiḥ | śilāvarṣeṇa mahatā sahasā māṃ samāvṛṇot ||10||

Allora un terribile Danava, dall’aspetto scimmiesco, rapidamente mi ricopriva con una grande pioggia di pietre.

साेहं पवषतवरेषण वध्यमानीः समन्ततीः । वल्मीक इव राजेन्द्र पवषताेपन्नचताेऽभवम् ॥११॥

sohaṃ parvatavarṣeṇa vadhyamānaḥ samantataḥ | valmīka iva rājendra parvatopacito:'bhavam ||11||

O re dei re, mi colpiva ancora e ancora con una pioggia di pietre, coperto da quelle rocce sembravo un formicaio.

तताेऽहं पवषतन्नचतीः सहयीः सहसारन्नथीः । अप्रख्यानतन्नमयां राजन्सध्वजीः पवषतौश्चश्चतीः ॥१२॥

tato:'haṃ parvatacitaḥ sahayaḥ sahasārathiḥ | aprakhyātimiyāṃ rājansadhvajaḥ parvataiścitaḥ ||12||

O re, coperto da quelle pietre, sparii dalla vista con cavalli e auriga, perfino il pennone era del tutto coperto.

तताे वृष्ष्णप्रवीरा ये ममासन्सौननकास्तदा । त ेभयताष ददशीः सवेष सहसा कवप्रददु्रतवुीः ॥१३॥

tato vṛṣṇipravīrā ye mamāsansainikāstadā | te bhayartā diśaḥ sarve sahasā vipradudruvuḥ ||13||

Allora i più eroici tra i Vrishni del mio esercito, presi dal panico si dispersero in tutte le direzioni.

तताे हाहाकृतमभूत्सवं ककल कवशांपते । द्याौश्च भून्नमश्च िं चौवादृश्यमाने तथा मयय ॥१४॥

tato hāhākṛtamabhūtsarvaṃ kila viśāṃpate |

80 Est

dyauśca bhūmiśca khaṃ caivādṛśyamāne tathā mayi ||14|| O signore dei popoli, vedendomi in quello stato, in cielo e in terra, non essendo più visibile, era tutto un gran gridare.

तताे कवरण्णमनसाे मम राजन्सतहृज्जनाीः । रुरुदशु्चुकु्रशतश्चौव दीुःिशाेकसमष्न्वताीः ॥१५॥

tato viṣaṇṇamanaso mama rājansuhṛjjanāḥ | ruruduścukruśuścaiva duḥkhaśokasamanvitāḥ ||15||

O re, chi mi era amico, afflitto dal dolore piangeva e si lamentava con grande sofferenza.

द्वद्वरतां च प्रहराेषऽभूदानतषश्च सतहृदामकप । एवं कवजजतवान्वीर पश्चादश्राौरमच्युत ॥१६॥

dviṣatāṃ ca praharṣo:'bhūdārtiśca suhṛdāmapi | evaṃ vijitavānvīra paścādaśrauṣamacyuta ||16||

O valoroso, vi era gioia nei nemici e dolore negli amici. Questo mi raccontarono dopo aver vinto il nemico.

तताेऽहन्नमन्द्रदययतं सवषपाराणभेदनम् । वज्रमुद्य्य तान्सवाषन्पवषतान्समशातयम् ॥१७॥

tato:'hamindradayitaṃ sarvapāṣāṇabhedanam | vajramudyamya tānsarvānparvatānsamaśātayam ||17||

Brandendo la folgore (vajra), l’arma che frantuma le pietre, capace di polverizzarle, alzandole le distruggevo.

ततीः पवषतभाराताष मन्दप्राणकवचेधष्टताीः । हया मम महाराज वेपमाना इवाभवन् ॥१८॥

tataḥ parvatabhārārtā mandaprāṇaviceṣṭitāḥ | hayā mama mahārāja vepamānā ivābhavan ||18||

O grande re, i miei cavalli afflitti dal peso delle rocce e quasi in punto di morte, tremavano.

मेघजाल इवाकाशे कवदायाषभ्युददतं रकवम् । दृष्ट्वा मां बान्िवाीः सवेष हरषमाहारयन्पुनीः ॥१९॥

meghajāla ivākāśe vidāryābhyuditaṃ ravim | dṛṣṭvā māṃ bāndhavāḥ sarve harṣamāhārayanpunaḥ ||19||

Come il sorgere del Sole distrugge l’acqua nelle nuvole, nel vedermi i miei parenti ritrovarono la gioia.

ततीः पवषतभाराताषन्मन्दप्राणकवचेधष्टतान् । हयान्संदृश्य मां सूतीः प्राह तात्कान्नलकं वचीः ॥२०॥

tataḥ parvatabhārārtānmandaprāṇaviceṣṭitān | hayānsaṃdṛśya māṃ sūtaḥ prāha tātkālikaṃ vacaḥ ||20||

O re, l’Auriga, chino con mani giunte, con parole adatte all’occasione mi disse:

सािु संपश्य वाष्णेषय साल्वं साौभपनतं स्स्थतम् । अलं कृष्णावमन्यौनं सािु यतं्न समाचर ॥२१॥

sādhu saṃpaśya vārṣṇeya sālvaṃ saubhapatiṃ sthitam | alaṃ kṛṣṇāvamanyainaṃ sādhu yatnaṃ samācara ||21||

“Guardate o Vrishni, il re del Saubha è schierato, o Krishna, basta trascuralo impegnatevi nello sforzo.

मादषवं सष्ितां चौव साल्वादद्य व्यपाहर ।

जद्वह साल्वं महाबाहाे मौनं जीवय केशव ॥२२॥

mārdavaṃ sakhitāṃ caiva sālvādadya vyapāhara | jahi sālvaṃ mahābāho mainaṃ jīvaya keśava ||22||

O Keshava, abbandonate la mitezza e uccidete Shalva. O Mahabaho, colpite Shalva, non fatelo vincere.

सवौषीः पराक्रमौवीषर वध्यीः शत्रुरन्नमत्रहन् । न शत्रुरवमन्तव्याे दबुषलाेऽकप बलीयसा ।

याेकपस्यात्पीठगीः कश्चश्चष्त्कं पुनीः समरे स्स्थतीः ॥२३॥

sarvaiḥ parākramairvīra vadhyaḥ śatruramitrahan | na śatruravamantavyo durbalo:'pi balīyasā |

yopisyātpīṭhagaḥ kaścitkiṃ punaḥ samare sthitaḥ ||23|| O valoroso, con tutte le forze, o uccisore di nemici, uccidete l’avversario, il forte non deve trascurare un nemico debole, nessuno in battaglia è saldo.

स त्वं पुरुरशादूषल सवषयत्नौररमं प्रभाे । जद्वह वृष्ष्णकुलशे्रि मा त्वां कालाेऽत्यगात्पुनीः ॥२४॥

sa tvaṃ puruṣaśārdūla sarvayatnairimaṃ prabho | jahi vṛṣṇikulaśreṣṭha mā tvāṃ kālo:'tyagātpunaḥ ||24||

O tigre degli uomini, mettete avanti ogni sforzo, o potente colpitelo, o migliore tra i Vrishni, il momento non tornerà.

नौर्अ मादषवसाध्याॊ वौ मताॊ नाकप सिा त्अव । यॊन त्वं याॊधिताॊ वीर द्वारका चावमददषता ॥२५॥

naiṣa mārdavasādhyo vai mato nāpi sakhā tava | yena tvaṁ yodhito vīra dvārakā cāvamarditā ||25||

Non usate gentilezza, non pensatelo amico, o valoroso, non essere combattuto, Dvaraka è distrutta.”

एवमादद तत काौन्तेय शु्रत्वाऽहं सारथेवषचीः । तत्वमेतददनत ज्ञात्वा युदे्ध मनतमिारयम् ॥२६॥

evamādi tu kaunteya śrutvā:'haṃ sārathervacaḥ | tatvametaditi jñātvā yuddhe matimadhārayam ||26||

O figlio di Kunti, udite le parole dell’auriga, capito che erano colme di verità posi mente alla battaglia

विाय साल्वराजस्य साौभस्य च ननपातने । दारुकं चाब्रतवं वीर मुहतं स्थीयतान्नमनत ॥२७८॥

vadhāya sālvarājasya saubhasya ca nipātane | dārukaṃ cābruvaṃ vīra muhūrtaṃ sthīyatāmiti ||27||

per la distruzione del re Shalva e l’abbattimento del Saubha, quindi dissi a Daruka: “o valoroso, aspettate un momento.”

तताेऽप्रनतहतं ददव्यमभाेद्यमनतवीयषवत् । अानेयमस्त्र ंदययतं सवषसाहं महाप्रभम् ॥२८॥

tato:'pratihataṃ divyamabhodyamativīryavat | āgneyamastraṃ dayitaṃ sarvasāhaṃ mahāprabham||28||

Quindi evocai una potentissima divina invincibile e indistruttibile arma infuocata, di grande splendore, a me molto cara.

यक्षाणां राक्षसानां च दानवानां च संयुगे । राज्ञां च प्रनतलाेमानां भस्मान्तकरणं महत् ॥२९॥

yakṣāṇāṃ rākṣasānāṃ ca dānavānāṃ ca saṃyuge | rājñāṃ ca pratilomānāṃ bhasmāntakaraṇaṃ mahat ||29||

Che in battaglia con il fuoco ne ha uccisi di Yaksha81, Rakshasa82, Danava e re di nascita impura.

क्षतरान्तममलं चकं्र कालान्तकयमाेपमम् । अनुमन्त्र्याहमततलं द्वद्वरतां कवननबहषणम् ॥३०॥

kṣurāntamamalaṃ cakraṃ kālāntakayamopamam | anumantryāhamatulaṃ dviṣatāṃ vinibarhaṇam ||30||

Sul disco tagliente immacolato simile a Yama alla fine dei tempi, recitai un Mantra sull’ineguagliabile distruttore di nemici.

जद्वह साौभ ंस्ववीयेषण ये चात्र ररपवाे मम । इत्युक्त्वा भुजवीयेषण तस्मौ प्राद्वहणवं रुरा ॥३१॥

jahi saubhaṃ svavīryeṇa ye cātra ripavo mama | ityuktvā bhujavīryeṇa tasmai prāhiṇavaṃ ruṣā ||31||

“Vai, con la tua forza colpisci il Saubha e quelli che mi sono nemici.” Detto questo, con la forza del braccio a quello con furia lo scagliavo.

रूपं सतदशषनस्यासीदाकाशे पततस्तदा । द्वद्वतीयस्येव सूयषस् युगान्ते प्रतकपष्यतीः ॥३२॥

rūpaṃ sudarśanasyāsīdākāśe patatastadā | dvitīyasyeva sūryas yugānte pratapiṣyataḥ ||32||

Alzandosi nel cielo, il disco Sudarshana era come un secondo Sole alla fine dello Yuga83.

तत्समासाद्य नगरं साौभ ंव्यपगतष्त्वरम् । मध्येन पाटयामास क्रकचाे दाकवषवाेष्च्रि तम् ॥३३॥

tatsamāsādya nagaraṃ saubhaṃ vyapagatatviṣam | madhyena pāṭayāmāsa krakaco dārvivocchritam ||33||

Avvicinandosi alla Nagara di Saubha, il cui splendore era scomparso, la attraversò come una sega divide un alto albero.

द्वद्विा कृतं ततीः साौभ ंसतदशषनबलाद्धतम् । महेश्वरशराेदू्धतं पपात नत्रपुरं यथा ॥३४॥

dvidhā kṛtaṃ tataḥ saubhaṃ sudarśanabalāddhatam | maheśvaraśaroddhūtaṃ papāta tripuraṃ yathā ||34||

Tagliato in due dalla forza del Sudarshana, il Saubha cadde come la città di Tripura scossa dall’arma del grande Maheshvara.

81 Yakṣa (यक्ष) - Un essere semidivino dall’aspetto orribile.

82 Rākṣasa (देव) - Una sorta di orco con orecchie a punta, vive nelle foreste e si ciba di carne umana.

83 Yuga (युग) - Si riferisce a “un’età all'interno del ciclo di quattro epoche universali, chiamate Satya, Treta, Dvapara e Kali”.

तष्स्मन्निपनतते साौभ ेचक्रमागात्करं मम । पुनश्चादाय वेगेन साल्वायेत्यहमब्रतवम् ॥३५॥

tasminnipatite saubhe cakramāgātkaraṃ mama | punaścādāya vegena sālvāyetyahamabruvam ||35||

Caduto il Saubha il disco tornava in mano mia. Presolo con grande forza lo scagliai ancora, dicendo “Vai da Shalva”.

ततीः साल्वं गदां गुवीषमाकवध्यन्ते महाहवे । द्वद्विा चकार सहसा प्रजज्वाल च तजेसा ॥३६॥

tataḥ sālvaṃ gadāṃ gurvīmāvidhyante mahāhave | dvidhā cakāra sahasā prajajvāla ca tejasā ||36||

Sul punto di scagliare una pesante mazza nella battaglia, Shalva fu tagliato in due dalla potenza del risplendente.

तष्स्मष्न्वननहते वीरे दानवास्त्रस्तचेतसीः । हाहाभूता ददशाे जग्मुरददषता मम सायकौ ीः ॥३७॥

tasminvinihate vīre dānavāstrastacetasaḥ | hāhābhūtā diśo jagmurarditā mama sāyakaiḥ ||37||

Quando quel coraggioso fu ucciso, per la paura i Danava tremanti fuggirono colpiti dalle mie frecce.

तताेऽहंसमवस्थाप्यरथं साौभसमीपतीः । शङ्खं प्रध्माप्य हरेषण सतहृदीः पयषहरषयम् ॥३८॥

tato:'haṃsamavasthāpyarathaṃ saubhasamīpataḥ | śaṅkhaṃ pradhmāpya harṣeṇa suhṛdaḥ paryaharṣayam ||38||

Quindi, ponendo il carro di fronte al Saubha, soffiai nella conchiglia e allietai il cuore dei miei amici.

तन्मेरुशशिराकारं कवध्वस्ताट्टालगाेपुरम् । दह्यमानमन्नभपे्रक्ष्य स्त्रस्त्रयस्ताीः संप्रददु्रतवुीः ॥३९॥

tanmeruśikharākāraṃ vidhvastāṭṭālagopuram | dahyamānamabhiprekṣya striyastāḥ saṃpradudruvuḥ ||39||

Vedendo la città con porte e torri alte come picchi del Meru84 distrutte dalle fiamme le donne fuggivano.

एवं ननहत्य समरे साौभ ंसाल्वं ननपात्य च । अानताषत्पुनराग्य सतहृदां प्रीनतमावहम् ॥४०॥

evaṃ nihatya samare saubhaṃ sālvaṃ nipātya ca | ānartātpunarāgamya suhṛdāṃ prītimāvaham ||40||

Avendo così ucciso Shalva e abbattuto il Saubha, sono tornato dagli Anarta procurando gioia ai miei amici.

तदेतत्कारणं राजिागमं नागसाह्वयम् । यद्यागां परवीरघ्न न द्वह जीवेत्सतयाेिनीः ॥४१॥

tadetatkāraṇaṃ rājannāgamaṃ nāgasāhvayam | yadyāgāṃ paravīraghna na hi jīvetsuyodhanaḥ ||41||

84 Meru (मेरु) - Montagna mitica, probabile rappresentazione dell’asse terrestre. Gli astri (Sole, Luna e tutte le stelle) girano intorno al Meru.

O re, questo è il motivo per cui non sono venuto alla città degli elefanti85. Se fossi venuto, o uccisore di nemici, Suyodhana86 non sarebbe ancora vivo.

मय्यागतेऽथवा वीर द्यूत ंन भकवता तथा । अद्याहं ककं कररष्यान्नम न्नभिसेततररवाेदकम् ॥४२॥

mayyāgate:'thavā vīra dyūtaṃ na bhavitā tathā | adyāhaṃ kiṃ kariṣyāmi bhinnaseturivodakam ||42||

E il gioco ai dadi non avrebbe avuto luogo. Cosa posso fare oggi? È difficile fermare l’acqua quando la diga è rotta.”

वौश्पायन उवाच । एवमुक्त्वा महाबाहुीः काौरवं पुरुराेत्तमीः ।

अामन्त्र्य प्रययाौ श्रीमान्पाण्डवान्मिुसूदनीः ॥४३॥

vaiśampāyana uvāca | evamuktvā mahābāhuḥ kauravaṃ puruṣottamaḥ |

āmantrya prayayau śrīmānpāṇḍavānmadhusūdanaḥ ||43|| Vaishampayana disse: Avendo così parlato al Kuru, il Mahabaho, il migliore degli uomini, salutati i Pandava partiva il saggio uccisore di Madhu.

अन्नभवाद्य महाबाहुिषमषराज ंयुधिधिरम् । राज्ञा मूिषन्युपाघ्राताे भीमेन च महाभुजीः ॥४४॥

abhivādya mahābāhurdharmarājaṃ yudhiṣṭhiram | rājñā mūrdhanyupāghrāto bhīmena ca mahābhujaḥ ||44||

Salutato il Mahabaho, il Dharmaraja Yudhishthira e il potente Bhima87, il Mahabaho lo annusò alla giuntura dei capelli.

पररष्वक्तश्चाजुषनेन यमाभ्यां चान्नभवाददतीः । संमाननतश्च िाौ्येन द्राौपद्या चान्नचषताेशु्रन्नभीः ॥४५॥

pariṣvaktaścārjunena yamābhyāṃ cābhivāditaḥ | saṃmānitaśca dhaumyena draupadyā cārcitośrubhiḥ ||45||

Fu abbracciato da Arjuna88 e i gemelli89 lo salutarono con grande riverenza. Fu debitamente onorato da Dhaumya e adorato da Draupadi con lacrime.

सतभद्रामन्नभमन्यंु च रथमाराेप्य काञ्चनम् । अारुराेह रथं कृष्णीः पाण्डवौरन्नभपूजजतीः ॥४६॥

subhadrāmabhimanyuṃ ca rathamāropya kāñcanam | āruroha rathaṃ kṛṣṇaḥ pāṇḍavairabhipūjitaḥ ||46||

Fatto salire Subhadra e Abhimanyu sul carro d’oro, onorato dai Pandava anche Krishna saliva.

शौब्यसतग्रीवयुके्तन रथेनाददत्यवचषसा । द्वारकां प्रययाौ कृष्णीः समाश्वास्य युधिधिरम् ॥४७॥

śaibyasugrīvayuktena rathenādityavarcasā |

85 Hastinapura, la moderna New Delhi. 86 Suyodhana (सतयाेिन) - Un epiteto di Duryodhana. 87 Bhīma (भीम) - Bhimasena, uno dei cinque fratelli figli di Pandu. 88 Arjuna (अरुु्न) - Uno dei cinque fratelli figli di Pandu. 89 Sahadeva (सहदेव) e Nakula (नकुल) - Due dei cinque fratelli figli di Pandu.

dvārakāṃ prayayau kṛṣṇaḥ samāśvāsya yudhiṣṭhiram ||47|| Col carro luminoso come il Sole, aggiogato a Sainya e a Sugriva, incoraggiato Yudhishthira, per Dvaraka Krishna partiva.

ततीः प्रयते दाशाहेष िृष्टद्युम्नाेकप पारषतीः । द्राौपदेयानुपादाय प्रययाौ स्वपुरं तदा ॥४८॥

tataḥ prayate dāśārhe dhṛṣṭadyumnopi pārṣataḥ | draupadeyānupādāya prayayau svapuraṃ tadā ||48||

Partito che fu il principe Dashahara, Dhristadyumna, il figlio di Parshata, portando con sé i figli di Draupadi partì per la sua capitale.

िृष्टकेततीः स्वसारं च समादायाथ चेददराट् । जगाम पाण्डवान्दृष्ट्वा र्यां शतन्नक्तमतीं पुरीम् ॥४९॥

dhṛṣṭaketuḥ svasāraṃ ca samādāyātha cedirāṭ | jagāma pāṇḍavāndṛṣṭvā ramyāṃ śuktimatīṃ purīm ||49||

Dopo aver visto i Pandava, il re di Chedi con Dhristaketu, partivano per la bellissima città di Suktimati.

केकयाश्चाप्यनुज्ञाताीः काौन्तेयेनान्नमताौजसा । अामन्त्र्य पाण्डवान्सवाषन्प्रययुस्तेऽकप भारत ॥५०॥

kekayāścāpyanujñātāḥ kaunteyenāmitaujasā | āmantrya pāṇḍavānsarvānprayayuste:'pi bhārata ||50||

O Bharata, anche i Kaikeya, con il permesso dello splendido figlio di Kunti, salutati tutti i Pandava partirono.

ब्राह्मणाश्च कवशश्चौव तथाकवरयवाक्षसनीः । कवसृज्यमानाीः सतभृशं न त्यजष्न्त स्म पाण्डवान् ॥५१॥

brāhmaṇāśca viśaścaiva tathāviṣayavāsinaḥ | visṛjyamānāḥ subhṛśaṃ na tyajanti sma pāṇḍavān ||51||

Anche i Brahmana e le altre genti del regno, congedati velocemente lasciarono i Pandava.

समवायीः स राजेन्द्र सतमहाद्भतुदशषनीः । अासीन्महात्मनां तेरां का्यके भरतरषभ ॥५२॥

samavāyaḥ sa rājendra sumahādbhutadarśanaḥ | āsīnmahātmanāṃ teṣāṃ kāmyake bharatarṣabha ||52||

O re dei re, l’assembramento di quelle grandi anime nella foresta Kamyaka, o toro dei Bharata era meraviglioso.

युधिधिरस्तत कवप्रांस्ताननुमान्य महामनाीः । शशास पुरुरान्काले रथान्याेजयतेनत वौ ॥५३॥

yudhiṣṭhirastu viprāṃstānanumānya mahāmanāḥ | śaśāsa puruṣānkāle rathānyojayateti vai ||53||

Yudhishthira dando licenza a quelle grandi anime, per tempo ordinò agli uomini di aggiogare i carri.