BOHATÍ CHUDOBNÍ POLITICI OBČANIA · 2015. 12. 30. · cií Janis Varufakis, ktorý zároveň...

AUGUST • 2015

2,50 EUR • www.extraplus.sk

BOHATÍ POLITICI

CHUDOBNÍ OBČANIA

858

8001

7937

77

08

RUBRIKA RÓBERT KOVÁČ

2 • EXTRAPLUS • AUGUST 2015

Ste na roztrhanie?

www.hkrsr.skHnutie Kresťanských rodín

na Slovensku

Francisciho 3, 811 08 Bratislava

Pomôžeme vám zceliť vašu rodinu

Print Papier_205x270.indd 1 24.6.2015 20:40

AUGUST 2015 • EXTRAPLUS • 3

RUKOJEMNÍCI EUROZÓNYLENKA EREMIÁŠOVÁ

Slovenskú verejnosť nekonečne dlhé mesiace živia médiá a európ-ski politici ekonomickou krízou v Grécku. Rozohrali hru, v ktorej raz ide Helénska republika zban-

krotovať, potom zasa nie. Na začiatku dostanú vyvolení spod Akropoly jednu, potom druhú a - do tretice všetko dobré - aj tretiu pôžičku. Namiesto toho, aby lídri EÚ rozdali Grékom udice, zatlačia na členov eurozóny, a tí sa poskladajú rovno na ryby, ktoré odplávajú do nená-vratna. Keby Robinson nebol pracoval, bol by umrel od hladu. To vie každý. Ale nie všetci vedia, že práca je nevyhnut-nou podmienkou nielen pre telesný, ale aj duchovný život. Narastajúcou neza-mestnanosťou, dlhodobou nečinnosťou a zvyšujúcou sa chudobou grécky dlh od vypuknutia krízy vzrástol zo sto na stoosemdesiat percent. V skutočnos-ti nejde o pomoc gréckemu ľudu, ale nemeckým, francúzskym a talianskym bankám. Najsmutnejšie na tejto falošnej hre je, že na pomoc Grécku sa poskla-dajú aj poctivo pracujúci Slováci. Keď Slovensko vstupovalo do EÚ, muselo plniť a dodržiavať všetky ekonomické požiadavky. Pre vstup do eurozóny boli pravidlá ešte tvrdšie. Slovensko všet-ky podmienky splnilo a v roku 2004 sa stalo jej súčasťou. Euro začalo jedenásť krajín EÚ používať ako oficiálne platid-lo 1. januára 1999. Veľká Británia, Švéd-sko a Dánsko sa vtedy rozhodli zostať mimo eurozóny, zatiaľ čo Grécko sa nedokázalo pripojiť v prvej vlne, keďže dovtedy neplnilo maastrichtské krité-riá. To sa mu podarilo až v januári 2001 a ako dvanásta krajina prijalo spoločnú menu. Nemali sa kompetentní zamys-lieť už vtedy, či Grécko patrí do elitného klubu? Možno stačilo trochu obozret-nosti a mohlo sa predísť súčasnej kríze, v ktorej sú štáty eurozóny rukojemník-mi, nútenými platiť grécke dlhy. Bolo naivné myslieť si, že sa podarí násilne spojiť odlišné národy s odlišnými eko-nomikami do jednotného celku. Uve-

riť tomu, že všetci sa budú milovať, vzdajú sa svojej suverenity prísahou na jednu vlajku a jednu hymnu. Tento projekt zlyháva, ale zatiaľ si predstavi-telia EÚ pred týmto faktom zakrývajú oči. Vzniká nový Berlínsky múr – s náz-vom euro. Európa je rozdelená na sever a juh. Dnes je úplne jasné, že Gréci ne-budú schopní pôžičky vrátiť, čo nako-niec potvrdil aj grécky exminister finan-cií Janis Varufakis, ktorý zároveň označil svoju krajinu za „najskrachovanejší štát na svete. Bystrí ľudia v Bruseli, Berlíne a vo Frankfurte nad Mohanom už od mája 2010 vedeli, že Grécko nikdy nes-platí svoje dlhy. Ale počínali si tak, ako keby nebankrotovalo a ako keby len ne-malo dostatok likvidity“. Azda najlepšie vystihol grécky problém vo svojom str-hujúcom prejave v europarlamente Ni-gel Farage, ktorý gréckemu premiérovi Alexisovi Tsiprasovi povedal, že nastal čas, aby vyviedol krajinu z eurozóny so vztýčenou hlavou. Odporučil mu, aby vrátil svojmu ľudu potrebné postavenie a získal kontrolu nad vlastnou krajinou, aj keď so svojou zdevalvovanou menou. Európa nesmie neprestajne dotovať Grécko, ktoré nemôže mať celý koláč a zároveň ho jesť.

NA ÚVOD

FOTO: JANA BIROŠOVÁ

LENKA EREMIÁŠOVÁ RIADITEĽKA • ŠÉFREDAKTORKA MAYER MEDIA • EXTRAPLUS

OBSAH


06 Z DOMOVADegustátor KiskaMartin Dugas

08 V POLITIKESpájanie z prospechárstvaMartin Dugas

10 V EKONOMIKEGrécko - špička dlhového ľadovcaSergej Kozlík

12 NA TÉMUAktuálna otázka pre osobnostiLenka Eremiášová/Ľudovít Števko

14 O MAJETKOVÝCH PRIZNANIACH

Bohatí politici a chudobní občaniaMartin Dugas

16 O CHUDOBEDiktatúra ziskuĽudovít Števko

18 O OBAVÁCH SPOJENIA SR s ČR

Hlasy zo záhrobiaĽudovít Števko

20 V MÉDIÁCHMediálne harašenieMartin Dugas

29 V ZAHRANIČÍNepripravení na vojnuMichal Horič

22 • NA TELOEfekt bumerangu

Z OBSAHU

31 • V ZAHRANIČÍ Čierna listina pre EÚ

38 • S OSOBNOSŤOUNezávislý od politiky


8 • V POLITIKE Spájanie z prospechárstva

16 • O CHUDOBEDiktatúra zisku


34 V KALENDÁRISprávy, ktoré nás zaujaliGabriela Pastvová

44 O ŠTÚROVSKOM MÚZEUNechcené čriepky minulostiGabriela Pastvová

46 NA SPOVEDI30 otázok pre Natáliu ŽembovúLenka Eremiášová

48 KRÍŽOVKAS NECO SK – svetlo s inštinktomJaroslav Izing

50 O VEDOMOSTIACHTuristické lokalityZuzana Makovská

Vydavateľ: ®Mayer media, s. r. o. • Hečkova 18, 831 05 Bratislava 34, IČO: 47667184Poštový kontakt: Mesačník Extra plus, P. O. Box 16, 830 04 Bratislava 34Riaditeľka vydavateľstva/šéfredaktorka: Lenka EremiášováExtra plus august 2015 pripravili: Zuzana Makovská • Ľudovít Števko • Martin Dugas • Gabriela Pastvová • Sergej Kozlík • Jaroslav Paška • Peter Jánošík • Marek Mahút • Michal Horič • Lenka Eremiášová • Jaroslav IzingVizuálna koncepcia: Vladimír Ďurikovič, Tatramedial, s. r. o.

www.extraplus.skTelefón/odkazovač: 02/44 46 30 51 • e-mail: [email protected]é vybavuje redakciaDistribúcia: Mediaprint-Kapa, Pressegrosso, a. s. • súkromní predajcoviaTlač: Slovenská Grafia, a. s., Pekná cesta 6, 831 05 Bratislava 34.Registrácia MK: EV 1049/08 • ISSN: 1336-0256© Mayer media, s. r. o., všetky práva vyhradené. Ďalšie publikovanie len s uvedením autora a zdroja po písomnom udelení súhlasu vydavateľa.

®politicko-spoločenský mesačník • XV. ročník Koláž na titulnej strane: redakcia

40 • NA REPORTÁŽI Kráľovstvo pltníkov a lietajúceho Cypriána

44 • O ŠTÚROVSKOM MÚZEUNechcené čriepky minulosti

OBSAH


Z DOMOVA

DEGUSTÁTOR KISKA

TEXT MARTIN DUGAS • FOTO TASR/MICHAL SVÍTOK

Kto sa v roku 1991 pohoršoval nad „vlastenectvom“ vtedajšieho prezidenta Michala Kováča, mu môže v porovnaní s jeho dneš-ným nástupcom v úrade Andrejom Kiskom len blahorečiť. Ko-váč vtedy na území štátu, ktorého bol hlavou, v Komárne so slúchadlami na ušiach počúval preklad prejavov najväčších ma-ďarských iredentistov z juhu Slovenska. Po štrnástich rokoch ho predstihol Kiska, ktorý začiatkom júna zavítal do juhoslo-venských obcí Rúbaň a Strekov, kde odovzdal povinné percentá iredente, keď si priamo „zamondokoval“ s tamojšími pestova-teľmi vína. Nevedno, či rodáka zo severu osvietili len myšlienky slovensko-maďarského spolunažívania alebo či mu stúpol do hlavy perlivý mok, ktorým ho pri príležitosti služobného výjaz-du počastovali v maďarskej vínnej pivnici. Rozjarený prezident sa tu nadchýnal nad pracovitosťou a pohostinnosťou „týchto milých ľudí“ a nad ich vinárskym kumštom, akoby v Modre, Pezinku či ďalších slovenských mestách neboli rovnako kvalitné a stáročnou tradíciou vychýrené vínne pivnice.Na juhu má najlepší cveng Tramín červený, Frankovka modrá či Kabernet Sauvignon a podľa nadšenej demokratickej tlače sa v čase Kiskovej návštevy nad obcou vznášala „nádherná zmes letných vôní“. Nevedno však, či sa tu nevznášal skôr zápach zapredanectva. Napokon, šéf Grassalkovichovho paláca so svo-jou komandujúcou suitou si možno len pomýlili odrodové víno s odrodileckým pitím.

V4 A SLOVENSKÁ HUDBATEXT ĽUDOVÍT ŠTEVKO

Návrh zákona o povinných kvótach slo-venskej hudby v rádiách a televízii vzbudil nečakané rozhorčenie v časti parlament-nej opozície. Opäť získali pozornosť no-torickí glosátori vládnych návrhov záko-nov, ktorí vždy viac hovoria ako myslia. Odborníčka na všetko, poslankyňa Magda Vášáryová zaujala sentenciou: „Prene-chajme to SNS-ákom do kampane, dob-re? Mám otázku, pán minister, ale na vás. Keď ste vystúpili, hovorili ste o tom aj s ko legami z Vyšehradskej štvorky? Dnes nepočujete poľskú hudbu, maďarskú

hud bu...“ Ohromný nápad! Predkladateľ minister Maďarič mal teda návrh zákona o hraní slovenskej hudby konzultovať s ko legami z Vyšehradskej štvorky, najmä s Poliakmi a Maďarmi. Vari by pani po-slankyňa chcela na Slovensku kvóty pre maďarskú a poľskú hudbu, lebo sa jej zdá málo? O niečo slabším hitom rokovania bola pripomienka Petra Osuského, ktorý Maďaričov návrh považuje za problém ústavnosti. Dá preto Osuský podnet na Ústavný súd SR? Čo si tá vláda vlastne dovoľuje, keď chce, aby sa hralo viac slo-

venskej hudby! S pripomienkami parla-mentných tárajov sa nedá nič robiť, veď podľa rokovacieho poriadku majú zelenú. Vôbec im neprekáža, že sú na hony vzdia-lení od reálneho života. Podľa prieskumu agentúry Focus si viac slovenskej hudby želá 71 percent divákov a poslucháčov a z nich 65 percent chce, aby z desiatich hraných skladieb až polovica bola sloven-ská. Podľa princípu „vox populi, vox Dei“ sú niektorí poslanci v slovenskom parla-mente zbytoční ako piate koleso na voze.


GAZDA PRAVICE?

TEXT MAREK MAHÚT

Bolo že to dojatia, keď v júli dorazil na úrad vlády otvorený list martinského pri-mátora Andreja Hrnčiara a starostov oko-litých obcí s podpismi 18-tisíc Turčanov pod petíciou, ktorou žiadajú premiéra o „pomoc“. Šéf kabinetu má „pomôcť“ Martinu zbaviť sa dlhu 8,5 milióna eur voči súkromnej spoločnosti po prehra-tom súdnom spore. Vzápätí vyšlo najavo, že radnica s podpredsedom Siete Hrnčia-rom na čele má túto sumu zaplatiť ak-tuálnemu držiteľovi pohľadávky Petrovi Kubíkovi, ktorý pred rokmi poctil úlohou svedka na svadbe dnešného predsedu Sie-te Radoslava Procházku. Zhrnuté: Mesto Martin pod vedením podpredsedu Siete má platiť nehorázne peniaze dávnemu kamarátovi predsedu Siete a riešiť to má vláda.„Keby to starostovia vedeli, tak z petície urobia lietadielko a hodia ho do Hrn-

čiarovi čela,“ povedal so zle skrývaným pobavením premiér Robert Fico a sved-kovi odporučil obrátiť sa na ženícha s prosbou, aby pohľadávku neuplatňoval. Procházka to aj skúsil, no Kubík ho vy-smial. Navyše nabonzoval, že Kubíkova radnica v dovolacom konaní tohto sporu angažovala právnickú firmu za honorár 2 milióny eur, pričom „normálne by to stálo 50-tisíc“. Čo na to 18-tisíc signatá-rov petície?Sieti sa však ponúkol finančne pomôcť šéf OľaNO Igor Matovič, ktorý so skac-

kajúcimi očkami ponúkol Procházkovi pôžičku 3 milióny eur „z vlastného, bez úroku a s jedinou podmienkou, že budú použité na transparentnú predvolebnú kampaň“. Nepochopiac túto okatú pro-vokáciu, Procházka odpovedal, že si už vybavuje úver v banke.Trištvrte roka pred voľbami teda „gazda pravice“ doc. JUDr. Radoslav Pocházka nepochopil štyri veci: že si z neho robia dobrý deň naraz Matovič, Hrnčiar, Kubík i Fico.

VLÁDA PREFERUJE KRESŤANOVTEXT ERIKA LEHOTSZKÁ

Luciu Žitňanskú (Most-Híd) omína vládou avizovaný azyl pre sto sýrskych kresťanov, ktorí majú prísť na Slovensko, lebo vraj ide o diskriminačný prístup k migrantom na zákla-de vierovyznania a Robert Fico tým iba stupňuje obavy z ich neprispôsobivosti. Podobné názory ako bývalá ministerka spravodlivosti majú aj niektorí novinári z okruhu prispie-vateľov denníka SME, napríklad Kanaďan Tom Nicholson a Čech Petr Šabata. Bývalý celoštátny predseda SZM, aktivista Juraj Janošovský dokonca podal podnet na Generálnu pro-kuratúru SR za to, že vláda preferuje kresťanov pri výbe-re utečencov. Je veľmi ošemetné až smiešne, ak sa pritom niektorí aktivisti oháňajú Ústavou SR a neuvedomujú si, že azylový proces je vždy a všade výberom podľa istých krité-rií, podľa ktorých sa okrem iného zohľadňuje aj to, či má

azylant perspektívu zaradiť sa do spoločnosti v prijímajúcej krajine. Ak niekto pochybuje, že kresťania sú najprenasle-dovanejšou skupinou v časti Sýrie pod nadvládou Islamské-ho kalifátu, potom trpí slepotou. Predovšetkým títo ľudia, utekajúci pred istou smrťou, potrebujú našu pomoc a je ve-cou rozhodnutia kompetentných, že ich v azylovom proce-se uprednostníme pred migrantmi, o ktorých nevieme nič, pretože prichádzajú do Európy bez akejkoľvek identifikácie. Je to naše právo i naša povinnosť voči občanom Slovenskej republiky. Ak si však pani Žitňanská osobne mieni prichý-liť akýchkoľvek migrantov bez obáv z ich neprispôsobivos-ti, bude to jej vec, ale nech do toho nezaťahuje ostatných slovenských občanov, ktorí majú na problém imigrácie iný názor.



SPÁJANIE Z PROSPECHÁRSTVALipšicov ľah pod Matovičove resuscitačné prístroje je ďalšou ukážkou zúfalstva praviceTEXT MARTIN DUGAS • FOTO TASR/MARTIN BAUMANN

„Takže nie je to pravda?“ druhýkrát sa pred rokom opýtal moderátor diskusnej relácie šéfa čerstvej strany NOVA Danie-la Lipšica. Chcel si overiť, či Lipšic pred desiatimi rokmi ako štátny tajomník mi-nisterstva spravodlivosti v mene rezortu skutočne nepožiadal o vykonanie advo-kátskych skúšok pre seba samého. „Nie,“ zahrmel Lipšic, aby si na druhý deň spolu s miliónmi divákov v tej istej relácii po-zrel vlastný podpis pod touto žiadosťou. Klamal v priamom prenose!

ODBORNÍK NA KLAMSTVÁa šéf strany Sieť Igor Matovič ho ani ne-musel posielať na osvedčený detektor lži. Naopak, pred mesiacom sa s ním spo-jil do predvolebnej koalície, aby vyčaril príklad ďalšieho mačkopsa pri zúfalom spriahaní sa pravice. Vyjadril odhodlanie nielen Lipšica tajne nenahrávať, ale aj „spolu zabojovať za slušnosť“, lebo „Da-niela obdivujem. Je to slušný človek“.Navyše: „Pôjdeme ruka v ruke, bok po bo-ku, zoradení v jednom šíku s cieľom vy-trhnúť Slovensko z rúk zlodejov,“ opísal liberál registrované partnerstvo s bývalým kresťanským demokratom. Matovičovi odrazu prestala prekážať aj nečinnosť Lipšica ako vtedajšieho ministra vnútra v kauze Gorila, čo mu majster-detektor predtým viackrát vyčítal. Takže verejnosť akiste pochopila, že ide o slušnosť a o Slovensko, nie o snahu Matoviča nahrabať mizerné dve percen-tá preferencií od NOVY a túžbu Lipšica stoj čo stoj zostať prikvačený na akejkoľ-vek stoličke vo veľkej politike. Napokon,

majú mnoho spoločného: Lipšic je asi taký Slovák ako Matovičova slovenčina. Keďže ako bojovník za slušnosť vypadol z kádéháckého bocianieho hniezda, mo-hol by tiež navrhnúť emblém novej koalí-cie: bociana pripojeného k detektoru lži.

DAMOKLOV MEČA práve tu spočíva hrozba nového súru-čenstva: nevyspytateľný Matovič môže svoj obľúbený polygraf opäť vytasiť, na-príklad pri zisťovaní Lipšicovho (ne)pod-pisu na žiadosti spred takmer pätnástich rokov. Podobne ako v prípade ostrakizo-vaného klamára Rada Procházku zo Siete

môže chcieť zistiť, či „je Daniel chlap“.To Danielovi hrozí najmä v prípade, ak sa novému partnerstvu nepodarí pred voľ-bami získať aspoň sedem percent hlasov, ktoré tvoria pri dvojkoalícii posunutú lat-ku potrebnú na vstup do parlamentu (čo by bola skutočná výhra pre Slovensko). Ale aj v prípade, že by sa Igor potrebo-val Daniela jednoducho zbaviť, tak ako to spravil s palkovcami pred minulými voľbami. A tiež v prípade, keby sa naz-dal, že Lipšicove hlasy nahonobí aj bez Lipšica, pred voličmi zručne usvedčeného z klamstva. Táto Matovičova perfídnosť je všeobecne známa, aj skúsenému špe-kulantovi a intrigánovi Lipšicovi, ktorý sa

však – pre blaho Slovenska – rozhodol za-riskovať a z pudu politickej sebazáchovy si v stave preferenčnej agónie dvoch per-cent vlastnej strany ľahnúť pod Matovi-čove resuscitačné prístroje. Tie však stále ostávajú Damoklovým mečom v podobe detektora lži.

V POLITIKE


Z EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Finančným domom a zbro járskym firmám nehrozia nijaké straty z bankrotu GréckaTEXT JAROSLAV PAŠKA • FOTO TASR/AP

Pred referendom o vstupe Slovenska do EÚ nám politici sľubo-vali dôstojné miesto v Európe, platy ako vo vyspelých krajinách, slušné dôchodky, kvalitné školstvo, či zdravotnícke služby. Ne-dočkali sme sa. Namiesto toho k nám z Bruselu prichádzajú nariadenia, direktívy a stále nové požiadavky na financovanie pochybných machinácií bruselských úradníkov.

POD OCHRANOU ECBVšeobecný súd EÚ v závere roka 2012 zamietol žalobu novi-nárky agentúry Bloomberg News Gabi Thesingovej, požadujú-cej sprístupnenie utajeného spisu Európskej centrálnej banky (ECB) s názvom Titlos, v ktorom je opísaný spôsob, ako Gréci v roku 2009 skryli časť svojho dlhu pred odbornou verejnosťou.Zverejnenie dokumentov malo preukázať, že grécka vláda mala vtedy pod dohľadom spoločnosti Goldman Sachs, s tichým sú-hlasom ECB, uzavrieť s National Bank of Greece úrokový swap

na 30 rokov za päť miliárd eur. Grécky štát takto získal okamžité peniaze na krytie dlhu, pričom finančný derivát mohol splácať až tridsať rokov. Pôžička formou derivátu sa mu tak do verej-ného dlhu nezapočítala. Podobné triky cez swapy manažované poradcom Goldman Sachs mali Grékom aj v roku 2001 pomôcť splniť podmienky vstupu do eurozóny, keď cez fiktívny menový kurz zakryli 2,8-miliardový štátny dlh.Cieľom Bloomberg News bolo dokázať, že Európska komisia a ECB prakticky od roku 1998 participovali so spoločnosťou Goldman Sachs na účelovom pozmeňovaní výkazov skutočnej hodnoty gréckeho dlhu a klamaní odbornej verejnosti o „solven-tnosti“ Grécka, aby umožnili transformovať už v tom čase ne-splatiteľný dlh krajiny na eurá a schovať ho pod ochranu ECB.

NESPLATITEĽNÝ DLHGrécko v tom čase totiž dlhovalo prevažne nemeckým dôchod-kovým fondom a francúzskym aj nemeckým bankám, najmä za nákupy vojenskej techniky. Jeho prípadný bankrot by spôsobil obrovské turbulencie v Nemecku, kde by o peniaze prišli dô-chodkové fondy a zbrojárske spoločnosti, ale aj vo Francúzsku, Taliansku a Španielsku, ktorých finančné domy by utrpeli ťažké straty.Aby tieto vlády ochránili peniaze súkromných investorov, fi-nančnými machináciami najskôr začlenili bankrotujúce Grécko do eurozóny a potom pod zámienkou zachraňovania spoločnej meny vyzvali všetkých členov eurozóny na vytvorenie „spoloč-ných záchranných finančných fondov“ (Euroval 1 a 2), na ktoré preniesli zodpovednosť za vyplatenie dlhov Grécka súkromným investorom. Na post prezidenta ECB si dosadili osvedčeného vrcholového manažéra z Goldman Sachs Maria Draghiho.Už vtedy veľmi dobre vedeli, že Gréci svoj primárny dlh nikdy nesplatia. Napriek tomu si od nás aj dnes arogantne vynucujú ďalšie a ďalšie ručenia za pôžičky tejto krajine. Veď po všet-kých týchto zložitých operáciách je jasné, že finančným domom a zbrojárskym firmám už nehrozia z bankrotu Grécka nijaké straty. Ani Gréci o nič neprídu, čo prejedli im nikto nezoberie a na úspory nikto nesiahne. Časť dlhov bankrotujúceho Grécka tak napokon zaplatia pre ľahostajnosť vlády SR naši občania.

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker reční počas tlačovej konferen-cie po skončení mimoriadneho sammitu eurozóny v Bruseli 7. júla 2015.

MACHINÁCIE BRUSELU



GRÉCKO – ŠPIČKA DLHOVÉHO ĽADOVCAHrdosť národov sa končí vo vlastných peňaženkách

TEXT SERGEJ KOZLÍK • FOTO TASR/AP

Od vstupu do eurozóny v roku 2001 až do vypuknutia dlhovej krízy sa dôchodok na obyvateľa Grécka zvýšil o takmer tristo percent. Podstatná časť rastu blahobytu však nespočívala v inováciách a raste pro-duktivity, ale v explózii verejného dlhu. To isté platilo aj pre mzdy - v čase prudké-ho vzostupu rástli obrovským tempom na rozdiel od produktivity. V rovnakom ob-dobí stúpli mzdové náklady na jednotku výkonu o sto percent, čím krajina stratila konkurenčnú schopnosť.

HROZIVÉ DÔSLEDKYGrécka minimálna mzda vzrástla v čase rozmachu ekonomiky v minulom desať-ročí takmer o 70 percent na 877 eur. Po roku 2010 síce klesla, stále je však o 20 percent vyššia ako pred vstupom do euro-zóny. Dôchodkový systém Grécka je ab-solútne neudržateľný. Miera zadlženosti stúpla za roky rýchleho rastu z 90 na 140 percent HDP. V takomto stave vstúpilo Grécko v roku 2010 do globálnej dlhovej krízy. Treba pripomenúť, že aj následkom hypotekárnej krízy, ktorá v roku 2008 pri-plávala z USA, nielen Grécko, ale väčši-na európskych štátov vykazovala deficity rozpočtu verejných financií vysoko nad

úrovňou troch percent HDP. Európska komisia to však mlčky tolerovala.V reakcii na dôsledky hypotekárnej krízy, prudký pokles ekonomického rastu, na-rastajúce problémy bánk a zvyšujúcu sa nezamestnanosť vlády sveta len v roku 2009 natlačili do bánk a podnikateľského sektora vyše 10 biliónov dolárov. V rám-ci toho štáty Európskej únie na záchra-nu bánk vynaložili 39 percent HDP, čiže 4,6 bilióna eur.Dôsledky uvoľnenia verejných financií boli hrozivé. Po finančnej a hospodárskej kríze sa v roku 2010 prejavili príznaky krízy dlhovej. Tá sa prevalila cez Grécko, Írsko, zasiahla Portugalsko a Španielsko a pohrozila aj ďalším európskym kraji-nám, predovšetkým Taliansku.

MÍNOVÉ POLEDlhová kríza v krajinách eurozóny má vnútorne previazaný charakter. Jednot-livé štáty EÚ sú prostredníctvom bánk a penzijných fondov silne angažované na krytí dlhov iných štátov EÚ. Obrazne po-vedané, EÚ je mínové pole, kde výbuch dlhovej míny v jednej krajine môže spô-sobiť reťazovú reakciu a nezadržateľné výbuchy v ďalších krajinách.Typickým príkladom je práve Grécko. Podľa údajov k 1. 1. 2010 na gréckom dlhu vo výške 236 miliárd USD partici-povalo Francúzsko (banky a fondy) su-mou 75 mld. USD, Nemecko 45 mld. USD, Británia 15 mld. USD, Portugalsko 9,7 mld. eur, Taliansko 6,9 mld. USD, Írsko 6,5 mld. USD. Mlčí sa o tom, že sa na krytí gréckeho dlhu podieľalo aj Slo-vensko v rozsahu cca 1,5-2 mld. USD.

Z toho zhruba 1 mld. USD pripadala na penzijné fondy SR.Pri bankrote Grécka by teda nielen veľké západné krajiny, ale aj Slovensko muse-li riešiť otázku strát. V prípade spon-tánneho bankrotu mohli dosiahnuť aj

V EKONOMIKE

OBRAZNE POVEDANÉ, EÚ JE MÍNOVÉ POLE, KDE VÝBUCH DLHOVEJ MÍNY V JEDNEJ KRAJINE MÔŽE SPÔSOBIŤ RE-ŤAZOVÚ REAKCIU A NEZADR-ŽATEĽNÉ VÝBUCHY V ĎALŠÍCH KRAJINÁCH.


50 percent, čo bola suma prevyšujúca účasť Slovenska v eurovale. Ďalšie straty v stovkách mld. eur by spôsobila hospo-dárska recesia rezultujúca z reťaze spon-tánnych bankrotov.

ÚNIA JE V PASCIČo sa za ten čas stalo v Grécku? Mzdy sa znížili o 30 percent, dôchodky o 50 per-cent. Desaťtisíce štátnych zamestnancov prišli o prácu. Dane sa zvýšili nespravod-livým spôsobom, keď hornú polovicu spoločnosti zasiahlo len 9 percent škrtov, v prípade strednej a pracujúcej triedy to bolo až 338 opatrení. Kým sociálna pod-pora tých najchudobnejších klesla, pre-hnané výdavky na obranu krajiny zostali nedotknuté, rovnako ako daňový základ elity, ktorá si prelievala peniaze do daňo-vých rajov.Nezamestnanosť zasiahla štvrtinu obyva-teľstva. V dôsledku prepustenia tisícov za-mestnancov a zníženia platov sa dopyt po tovare a službách podnikateľov znížil, čo

spôsobilo rastúcu špirálu ďalšieho prepúš-ťania. Výdavky Grécka sa škrtali vo všet-kých oblastiach, ktoré mohli potenciálne opätovne podnietiť hospodársky rast.

Celkový dlh Grécka dnes predstavuje 320 miliárd eur, z toho je záväzok voči eurovalu 131 miliárd. Ďalšie záväzky má Grécko voči MMF a Európskej centrálnej banke, na ktorých krytí sa nepriamo po-dieľa aj Slovensko. V prípade spontán-neho bankrotu Grécka by si Nemecko

pravdepodobne okamžite odpísalo stra-tu 58 miliárd eur, Francúzsko 42 mld. a Taliansko 39 mld. Priamu angažovanosť Slovenska možno odhadnúť na 1,6 mld. eur, ale nepriame následky prepadu eu-rópskej ekonomiky by boli výraznejšie. Európska únia je tak v pasci. Ak EÚ dlh Grécku bez boja odpustí alebo výrazne zľahčí jeho podmienky, tak krajiny ako Írsko, Španielsko, Portugalsko či Talian-sko môžu onedlho požadovať to isté. Eu-rópske vlády aj Európska komisia si preto opäť kupujú čas.

POLITIKA CUKRU A BIČAProblém sa posúva ďalej ako horúci ze-miak. Ani jedna európska vláda nechce mať na krku okamžitý bankrot Grécka spojený s vážnymi hospodárskymi dôsled-kami pre celú úniu. Väčší problém ako odpis alebo reštrukturalizácia časti dlhov Grécka môžu byť sekundárne dôsledky, prejavujúce sa v ekonomickom poklese EÚ a zdražení financovania európskych štátnych dlhov. Pre väčšinu európskych vlád, ktoré majú časovo obmedzený man-dát a voľby pred dverami, sa preto doho-da javí ako najvhodnejšia cesta.Neprijatie podmienok ďalších pôžičiek by však draho vyšlo aj Grécko. Spontánny bankrot, bez ohľadu na to, či by krajina bola alebo nebola členom eurozóny, by znamenal skokový hospodársky a sociál-ny prepad a grécku vládu by dostal na politickú šibenicu. Grécko a jeho vláda nemajú okrem rituálnych tančekov nija-ký manévrovací priestor. Hrdosť národov sa končí vo vlastných peňaženkách. To ukázalo i nedávne hlasovanie gréckeho parlamentu, ktorý prvý balík opatrení po-trebných pre poskytnutie ďalšej pôžičky schválil výraznou väčšinou hlasov.Je zrejmé, že Európa bude pokračovať v snahe o riadený bankrot Grécka - v poli-tike cukru a biča - ako doteraz. Európske vlády využijú dômyselný mediálny marke-ting, aby z komplikovanej situácie vyviazli s čo najmenšími politickými stratami.Atény by mali z nového programu nú-dzovej pomoci získať do 86 miliárd eur. Európska komisia pravdepodobne odpo-ručí použitie Európskeho stabilizačného mechanizmu. Rizikové budú paradoxne schvaľovacie procesy v parlamentoch menších a chudobnejších členských štá-tov EÚ. Ale na to si tie väčšie palicu alebo kúsok cukru nájdu.

SPONTÁNNY BANKROT, BEZ OHĽADU NA TO, ČI BY KRAJINA BOLA ALEBO NEBOLA ČLE-NOM EUROZÓNY, BY ZNAME-NAL SKOKOVÝ HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY PREPAD A GRÉC-KU VLÁDU BY DOSTAL NA POLITICKÚ ŠIBENICU.

OBSAH


MYSLÍTE SI, ŽE GRÉCI DOKÁŽU SPLÁCAŤ SVOJE DLHY A NAĎALEJ ZOSTAŤ

ČLENMI EUROZÓNY?

Ekonomický kolaps obrovsky zadlženého Grécka trvá roky. Tento chronický problém členského štátu eurozóny nedokázala EÚ dote-raz spoľahlivo vyriešiť. Niektorí analytici sa domnievajú, že hos-podárske reformy naordinované Helénskej republike medzinárod-nými veriteľmi nebudú mať úspech. Podľa ďalších, skeptických a vôbec nie ojedinelých názorov, nový záchranný program v podo-be tvrdých štrukturálnych reforiem za cenu balíka 86 miliárd eur sa zapíše do makroekonomickej politiky Európskej únie ako one-

skorený hazard, o ktorom možno pochybovať, že bol nevyhnutný. Obyvatelia Nemecka, najväčší prispievatelia do záchranných balíč-kov eurozóny si myslia, že dohoda na trajektórii EÚ – Grécko je zlým riešením. Len tretina Nemcov chce, aby tento juhoeurópsky štát zostal aj naďalej v klube krajín s jednotnou európskou menou. Aký je názor slovenského obyvateľstva, zatiaľ nevieme. Alea iacta est – kocky sú hodené a za riekou Rubikon je otáznik, či hrdých Helénov aj nejednotných Európanov čaká svetlejšia budúcnosť.

TEXT ĽUDOVÍT ŠTEVKO • LENKA EREMIÁŠOVÁ • FOTO TASR/AP

Richard Sulík predseda SaS, poslanec Európskeho parlamentuČlenstvo v eurozóne Grécku priamo škodí, lebo euro je pre nich príliš silné a tým málo exportujú a veľa importujú. Svoje dlhy splatiť nedokážu, na to ich je strašne veľa. Medzinárodný menový fond považuje hranicu 120 percent za splatiteľnú. Gréc-ky dlh je na úrovni 180 percent.

Milina Zimková výtvarníčkaV gréckych mýtoch nejde o splatenie dlhov. Záhradník Obama sa obáva, aby Trój-sky kôň nešarapatil v „jeho“ záhradke EÚ. Mohol by sa stretnúť s koňom rytiera de la Mancha a odklusať smerom k Eurázii...

Ján Čarnogurskýprávny expertOtázka takto nestojí. Finančný systém je usporiadaný tak, že Gréci by bez prob-lémov splatili svoje dlhy, ale tie sa úrokmi neprestajne navyšujú do nesplatiteľnej výšky. Treba zmeniť finančný systém. V priebehu 10 rokov by sa to mohlo podariť.

Jozef Hrdlička predseda KSSVie Slovensko splácať svoje dlhy? Pokiaľ viem, tak od roku 1990 naša zadlženosť stále rastie. Treba si uvedomiť, že grécky ľud je obeťou nadnárodných finančných skupín, ktoré vedome organizovali úverové politiky Grécka a vtiahli ho do zadl-ženosti. Výška zadlženosti je taká veľká, že nie sú reálne možnosti ju splatiť. No pýtam sa: Pre koho je dôležitejšie, aby zostalo Grécko v eurozóne? Pre Grécko alebo pre európsky kapitál? Hľadajme odpoveď.

1

2

3

4

NA TÉMU


Jaroslav Paška1. podpredseda SNSGréci svoje dlhy splácať neplánujú a ani nebudú. Naopak, pokojne budú od EÚ čerpať ďalšie tranže finančnej pomoci a čakať, kým „múdre hlavy“ schádzajúce sa v Bruseli priznajú, že dlh je už od Grékov nevymožiteľný a zaplatiť ho za nich musia tí, ktorí prostoducho vložili svoje peniaze a záruky do eurovalov - teda my! Čím dlhšie bude divadlo okolo gréckeho dlhu pokračovať, tým viac nás to bude aj stáť. Počas stretnutia lídrov eurozóny zvýšil R. Fico s P. Kažimírom v tichosti náš podiel záruk za splácanie dlhu Grékov z 1,5 na vyše 2 miliardy eur! Prečo by teda, preboha, pri takejto konštelácii odchádzali Gréci z eurozóny?

Sergej Kozlík ekonomický expertGrécko nikdy nesplatí všetky svoje dlhy. Bez ohľadu na to, či bude alebo nebude členom eurozóny. Nie euro, ale nadmerná spotreba spôsobila problémy krajiny. Nové pôžičky majú zastaviť alebo oddialiť krach Grécka, ktorý by vyvolal okamžité dôsledky na ekonomiku EÚ. Ak Grécko bude plniť podmienky, príde aj k odpisu časti dlhov a predĺženiu ich splatnosti, ako to bolo v prípade Írska. Problém dlhov eurozóny sa tak rozloží na viacero ge-nerácií, čo súčasným vládam vyhovuje. Je otázne, či to vyhovuje aj budúcim generáciám.

Peter Belinskýpodpredseda KDHGréci si svoju situáciu spôsobili sami tým, že vo voľbách dávali prednosť populistom a premiér Tsipras je navyše kombinácia populizmu a neskúse-nosti. Slováci by si mali z tohto vziať ponaučenie pre svoju budúcnosť, lebo v politike platí dvojnásobne, že všetko so všetkým súvisí. Otázka splácania ich dlhu je otázkou vierohodnosti refo-riem a ich nositeľov. Súčasná grécka vláda bez diskusie a podpory zvyšných politických strán v parlamente nie je schopná dlhodobo zabezpečiť splácanie svojich záväzkov. Odchod z eurozóny bude nevyhnutný, ak nebudú plniť svoje záväzky.

5 6 7

Grécky demonštrant s nápisom na ruke OXI – NIE na proteste odporcov balíka úsporných opatrení požadovaných medzinárodnými veriteľmi.

OBSAH


V rebríčku medzi najviac zarábajúcimi verejnými činiteľmi vedie predstaviteľ bezvýznamnej mimoparlamentnej stranyTEXT MARTIN DUGAS • FOTO TASR/MICHAL SVÍTOK

Majetkové priznania politikov za rok 2014 kolujúce po internete ohúrili za-čiatkom leta pospolitú Slovač. Nielen pre nehorázne príjmy potentátov, ale aj pre nepríčetne roztvorené sociálne nožnice, ktoré doslova rozstrihávajú spoločnosť, spretrhávajúc normálne medziľudské vzťahy medzi plebsom a hŕstkou vyvole-ných, definitívne odpútaných od reálneho života. Prekvapuje len zistenie, že tieto pomyselné príjmové nožnice sa roztvá-

rajú nielen medzi bohatými a chudobný-mi, ale aj medzi samotnými vyvolencami režimu. Predchádzajúci režim o takýchto rozdieloch nechyroval.

NIEKOĽKONÁSOBNÉ ROZDIELYAko uvádza portál iDNES.cz, „v roku 1970, keď bola priemerná mzda necelých dvetisíc korún, mal len každý päťdesiaty zamestnanec viac ako dvojnásobok prie-meru“. Reč je však len o dvakrát väčšej

sume, nehovoriac o mizivom percente šéfov s tri či štyri razy vyšším zárobkom. Riaditeľ mohol mať trojnásobok, hoci nezarábal omnoho viac ako napríklad zvárač. Minister mohol mať štvornáso-bok. A tieto, vtedy nezverejňované, no napriek tomu – alebo práve preto - hojne závidené príjmy sú dnes smiešne oproti desaťnásobkom, aké v porovnaní so smr-teľníkom s príjmom 500 eur za mesiac dostávajú napríklad členovia vlády. Ne-hovoriac o vtedajších poslancoch Federál-neho zhromaždenia, SNR či ČNR, ktorí hlasovali doslova za stravu a ubytovanie.No niekoľkonásobné rozdiely sú aj me-dzi samotnými ministrami súčasného kabinetu. Kým ešte pred dvoma rokmi zákon neumožňoval v majetkovom pri-znaní okrem oficiálnej mzdy a príplatkov uvádzať aj iné príjmy, dnešná právna úp-rava to umožňuje – ale nevyžaduje! Tak sa mohlo stať, že minister vnútra Robert Kaliňák uviedol vyše päťkrát väčší príjem

O MAJETKOVÝCH PRIZNANIACH

BOHATÍ POLITICI A CHUDOBNÍ OBČANIA


ako predseda vlády Robert Fico. Kaliňák totiž do kolónky „iné príjmy“ uviedol decentných 341 877 eur, ktoré spolu s jeho ročným platom 40 167 eur a ta-jomne znejúcimi „paušálnymi náhrada-mi“ dávajú ročný príjem 393 718. Pre-miér uviedol len ročný príjem z verejnej funkcie a paušálne náhrady v súhrne 57 588 eur a v rebríčku vlastných minis-trov sa ocitol až na štvrtom mieste – ďale-ko za Kaliňákom, exministrom hospodár-stva Tomášom Malatinským (85 563 eur) a ministrom spravodlivosti Tomášom Bo-recom (75 557).

ÚPRIMNOSŤ BOKOMZaujímavé je prezrieť si majetkové pri-znania ministrov financií a dopravy, Pet-ra Kažimíra a Jána Počiatka, ktorí patrili k najbohatším politikom a mohli sa po-chváliť zárobkom nad dvestotisíc eur. Te-raz však úprimnosť dali bokom. Počiatek kolónku iné príjmy nevyplnil, Kažimír ich zas nezverejnil. A tak vzniká otázka: Ho-voríme o majetkových priznaniach alebo nepriznaniach?Deliaca čiara zrejme vedie medzi vlád-

nymi a opozičnými politikmi. Tí prví netúžia po publicite za príjmy, ktoré by verejnosť nemusela velebiť. Tí druhí – najmä pochádzajúci z beznádejných a ne-zvoliteľných strán – naopak, nemajú čo stratiť. A tak sa na výslní majetkových priznaní zaskvel predstaviteľ pofidérnej a šancami na zvolenie neoplývajúcej strany SKOK Juraj Miškov, ktorý priznal najväčší príjem zo všetkých verejných či-niteľov. Na vrchol rebríčka ho katapulto-val minuloročný príjem 644 496 eur. Tie údajne získal „z predaja podielov v spo-ločnosti a nehnuteľností, ktoré zdedil po rodičoch“. Niečo minul počas marcového referenda na agitáciu proti rodine, niečo na predvolebnú kampaň strany SKOK, ktorá má podskočiť aj s počtom voličov v údive nad Miškovovou zámožnosťou.Zdá sa, že tak preskočil aj prezidenta Andreja Kisku, ktorý popri oficiálnom príjme od vymenovania do funkcie v júni 2014 priznal 56 250 eur plus paušálne výdavky 8 653 a ako vedľajší zárobok 105 909 eur, čo možno pri spoluvlastníc-tve troch nebankových spoločností pova-žovať za skromnosť.

NEKONEČNÁ ZÁROBKOVÁ GALAXIAAni kontá najvyšších papalášov však zďa-leka nie sú najvyššie v nekonečnej zárob-kovej galaxii, kde ich prehlušia hviezdy z oveľa väčších výšav i diaľav vesmíru. Hovoriť by sme mohli o manažéroch nadnárodných koncernov pôsobiacich na Slovensku či o šéfoch komerčných bánk. Zo športovcov zas o futbalistoch, hokejis-toch či tenistoch, no zlatou baňou je na tejto rozprávkovej planéte boxerský ring. Začiatkom mája sa v aréne kongresového centra jedného z kalifornských hotelov stretli majstri pästí Floyd Mayweather z USA a Manny Pacquiao z Filipín. Za jed-nohodinové (!) poskakovanie v ringu si americký víťaz pripísal na konto 180 mi-liónov amerických dolárov, kým porazený Filipínec „len“ 120 miliónov USD. Oproti nim sú naši politickí bojovníci, ktorí sa neštítia ani podpásových úderov, len tr-paslíkmi v ringu. Hoci svojimi príjmami, na ktoré sa im skladáme, nám opäť všet-kým uštedrili K.O.

PLATY POLITIKOVPríjmy Juraj Miškov Robert Kaliňák Tomáš Malatinský Tomáš Borec Robert Fico Peter Kažimír Ján Počiatek

Celkové za r. 2014 644 496 eur 393 718 eur 85 583 eur 75 557 eur 57 588 eur 39 515 eur 35 151 eur

z verejnej funkcie 23 532 eur 40 167 eur 25 714 eur 33 534 eur 44 674 eur 39 515 eur 24 612 eur

Iné za rok 2014 604 344 eur 341 877 eur 60 869 eur 31 504 eur neuvedené neuvedené neuvedené

Paušálne náhrady 16 620 eur 11 674 eur neuvedené 10 519 eur 12 914 eur neuvedené 10 519 eur

Majetok 2x byt, rodinný dom, rekreačné plavidlo, cenné papiere

2x byt, motocy-kel, auto, garáž

bytový dom a pozemok, rodinný dom a pozemok, orná pôda, záh-rady, akcionársky podiel, hotovosť v banke

3x motocykel, hodiny, šperky, umelecké pred-me ty, auto, po-zemok, záhrada, 3x byt, pivnice, garáže

chata, vinica, 2x auto, úspory

záhrady, 2x byt, rodinný dom, lito-grafie, historické mapy, zastavané plochy, akcie

rodinný dom, 2x byt, chata, 2x sklad, 3x garáž, 66x orná pôda, záhrady, hodinky, šperky, štvorkolka, zbierka obrazov a sôch

za rok 2013 23 532 eur 314 296 eur 407 071 eur 29 068 eur 45 179 eur 299 846 eur 301 412 eur

OSTATNÍ VEREJNÍ ČINITELIA

PríjmyAndrej Kiska prezident SR

Miroslav Lajčákminister zahr. vecí

Peter Pellegrinipredseda NR SR

Martin Glváčminister obrany

Juraj Draxlerminister školstva

Ľubomír Vážnypodpredseda vlády

Celkové za r. 2014 170 792 eur 61 421 eur 57 684 eur 44 701 eur 13 749 eur 40 205 eur

Príjmy

Ľubomír Jahnátekminister pôdohospodárstva

Marek Maďaričminister kultúry

Peter Žigaminister životného prostredia

Ján Richterminister práce, soc. vecí a rodiny

Viliam Čislákminister zdravotníctva

Vazil Hudákminister hospodárstva

Celkové za r. 2014 39 290 eur 34 929 eur 33 892 eur 33 534 eur 31 501 eur 28 889 eur

OBSAH


O CHUDOBE

Súčasná spoločnosť nehodnotí človeka podľa morálky ale majetkuTEXT ĽUDOVÍT ŠTEVKO • FOTO ARCHÍV

Podľa štúdie britskej mimovládnej or-ganizácie Oxfam 85 najbohatších ľudí vlastní taký veľký majetok ako 3,5 mi-liardy najchudobnejších ľudí. Napriek globálnej finančnej kríze, ktorá od roku 2008 postihla chudobné vrstvy obyvateľ-stva a strednú triedu, celkový majetok superboháčov enormne vzrástol. „Podiel svetového majetku jedného percenta naj-bohatších sa zo 44 percent v roku 2009 zvýšil na 48 percent v roku 2014 a v roku 2016 presiahne 50 percent,“ uvádza brit-ská mimovládna organizácia. Zväčšujúca

sa priepasť medzi bohatými a chudobný-mi vyvoláva otázku, dokedy je udržateľný systém, ktorý plodí takú obrovskú nerov-nosť medzi ľuďmi. Kde sa zastaví tento obludný trend neproduktívneho zvyšo-vania bohatstva úzkej vrstvy vyvolených a zbedačovania širokých vrstiev svetovej populácie? Je zrejmé, že nemôže pokra-čovať donekonečna. Para hromadiaca sa v tlakovom hrnci raz prekročí limitnú

hranicu a nastane výbuch. Hľadať ventil z tejto situácie v súčasnom svete egoiz-mu, kultu majetku a diktatúry zisku bude ťažký, ak nie neriešiteľný rébus.

SNOBI A ZLATOKOPKYSúčasná spoločnosť hodnotí človeka pod-ľa bohatstva. Obdivuje zbohatlíkov, ktorí získali veľký majetok bez ohľadu na spô-sob, akým ho získali, a opovrhuje tými,

ktorí sú nútení žiť zo sociálnych dávok alebo živoriť za nízku mzdu. Pritom do kategórie nízkopríjmových skupín sa pre-padajú čoraz častejšie nielen nezamest-naní a dôchodcovia, ale aj ľudia so stre-doškolským i vysokoškolským vzdelaním. Napokon, vzdelanie nikoho nepredurčuje na spoločenské postavenie a úspešnosť. Podľa dávnejšieho amerického výskumu je podmienkou úspechu túžba po bo-

DIKTATÚRA ZISKU

ŽIJEME VO SVETE PREVRÁTE-NÝCH HODNÔT, V KTOROM HON-BA ZA ZISKOM NEGUJE POCTIVÚ PRÁCU SLOVENSKÉHO NÁRODA A NORMALIZUJE PODVOD.


hatstve, schopnosť vydolovať peniaze. V rebríčku úspešnosti je vzdelanie až na dvanástom mieste. Peniaze a možnosť ich utrácania vzbudzujú obdiv. Svedčí o tom, okrem iných zvráteností súčas-ného mediálneho priestoru, bezduchá televízna relácia Smotánka a pohľad na večne sa zabávajúcu spoločnosť bohatých snobov, zlatokopov a zlatokopky. Slávny starogrécky spisovateľ Plutarchos o ne-

produktívnom živote boháčov vyslovil zaujímavú vetu, ktorá platí dodnes: „Bo-hatstvo sa sústreďuje v rukách neveľké-ho počtu ľudí, chudoba je všeobecným pravidlom a bohatstvo prináša zbohatlí-kom mnoho neproduktívneho času.“

FETIŠ TRHUŽijeme vo svete prevrátených hodnôt, v ktorom honba za ziskom neguje poc-tivú prácu a normalizuje podvod. Fetiš trhu zrelativizoval morálku aj na našom kresťanskom Slovensku. Prijali sme eko-nomický model, ktorý majetkovým pre-vratom po roku 1989 vygeneroval eko-nomickú a spoločenskú nespravodlivosť, chudobu, nezamestnanosť, úžerníctvo a exekúcie. Dnes u nás chudoba ohro-zuje 12,6 percenta ľudí, teda každého deviateho obyvateľa Slovenska. Každé piate dieťa žije v nedostatku, každý jeden obyvateľ Slovenska je zadlžený približne ôsmimi tisícmi eur. Dlh je súčasťou našej existencie. Podľa európskeho štatistické-ho úradu Eurostat ekonomicky rastieme, ale životná úroveň dôchodcov a mladých rodín je horšia aj po štvrťstoročí od než-ného prevratu. Seniori dnes utrácajú tak-mer 40 percent zo svojho dôchodku na bývanie a energie. Pred rokom 1989 dáva-li na túto položku len 16 percent zo svo-jej penzie, okrem toho neplatili za lieky a mohli si dopriať lacné rekreácie. Situ-ácia mladých začínajúcich rodín je žalost-ná, najmä pokiaľ ide o bývanie. Pred než-ným majetkovým prevratom sa dali kúpiť družstevné byty lacno za bezúročnú, tzv. mladomanželskú pôžičku, dnes sú tieto rodiny zaťažené vysokými hypotékami so splatnosťou až 30 rokov.

PRIVATIZÁCIA STVORILA NEROVNOSŤChudobu možno definovať ako nedosta-tok zdrojov, ktorý obyvateľom krajiny ne-umožňuje slušnú existenciu. Medzi tým, čo je slušná existencia v Luxembursku, Nemecku alebo na Slovensku, je obrov-ský rozdiel. V Nemecku je aktuálna hra-nica chudoby 892 eur mesačne, čo prevy-šuje našu priemernú mzdu o 34 eur. Kým Slovák je na hranici chudoby s príjmom 341 eur na mesiac, v Luxembursku je chudobný ten, kto má príjem menší ako 1 639 eur, a v Škandinávii je chudobou ohrozený Nór, ktorý má na mesiac 2 002 eur. Aj keď pripustíme, že reálny život bežných ľudí sa nedá vtesnať do ekono-

mických tabuliek a štatistík, že cenové relácie v Nórsku a na Slovensku nemož-no porovnať, predsa je v relevantných ukazovateľoch životnej úrovne a kvality života medzi nami a Nórmi či obyvateľmi starých členských krajín EÚ priveľký roz-diel. Papierovo sme sa dostali do klubu vyspelých kapitalistických krajín, pýšime sa tým, že máme euro, ale zaplatili sme za to vysokú cenu. Náš bezbrehý priva-tizačný kapitalizmus stvoril sociálnu ob-ludu nerovnosti pred tvárou Boha i pred zákonom.

SVET PRE BOHATÝCHŠtát je na zmiernenie nespravodlivosti a sociálnej nerovnosti medzi občanmi pri krátky. Systém, v ktorom je takmer 95 percent výrobnej základne v rukách nadnárodných spoločností, mu to ne-umožňuje. Zostáva mu iba úporná snaha maximalizovať výber daní, aby sanoval aspoň úroky z rastúcich dlhov. Superbo-hatá vrstva spoločnosti sa však aj napriek opatreniam alebo „daňovým kobrám“ do-káže vyhnúť plateniu daní, má najlepších poradcov i právnikov a vie nečisté penia-ze preliať do daňových rajov. Je to svet pre bohatých, a žiaľ, aj pre nečestných. Slová o právnom štáte, fungujúcej justícii a demokracii sú iba bonmoty politikov pre naivných ľudí. Gorilám a chudobe v našej kapitalistickej džungli neodzvo-nilo.Pravdaže, je tu ešte nádej, že takýto svet posadnutý peniazmi a nekresťansky na-do budnutým ziskom nemôže trvať večne, napriek odľudšteným globálnym trhovým silám. Ľudskú spoločnosť predsa nemož-no dlhodobo degradovať na úroveň zvie-racej ríše, kde alfa samci surovo uplatňujú právo silnejšieho. Amorálne fungovanie spoločnosti nadutých arogantných samcov a poníženého chudobného stáda nemôže byť trvalým príznakom ľudského vývoja. Príde Kristus, ktorý sa tiež narodil v chu-dobe, ešte raz spasiť náš pomýlený svet?

DIKTATÚRA ZISKUPAPIEROVO SME SA DOSTA-LI DO KLUBU VYSPELÝCH KAPITALISTICKÝCH KRAJÍN, PÝŠIME SA TÝM, ŽE MÁME EURO, ALE ZAPLATILI SME ZA TO VYSOKÚ CENU.

OBSAH


TEXT ĽUDOVÍT ŠTEVKO • FOTO TASR/PAVEL NEUBAUER, DRAHOTÍN ŠULLA

Po vyše dvoch desaťročiach predstúpili pred slovenskú verejnosť nezmieriteľní odporcovia samostatnej slovenskej štát-nosti volajúci po vzkriesení Českoslo-venska. Ich nereálna a hlúpa referendová akcia za návrat spoločného štátu je dôka-zom toho, že sa na území Slovenska stále pohybujú zombie trúchliace za značkou Made in Czechoslovakia. Možno odhad-núť, že ich nebude veľa, aj keď pohrob-

kov ideí zatuchnutého čechoslováctva možno nájsť v niektorých slovenských športových kruhoch či dokonca v Histo-rickom ústave Slovenskej akadémie vied.Vízie hnutia Československo 2018 svo-jím volaním „všetko späť“ pripomínajú maďarské iredentistické Hnutie 64 žúp. Pravda, na inej báze a s inou podporou. To všetko tu už bolo. Po zániku Rakús-ko-Uhorska sa sčasti pomaďarčená slo-

venská inteligencia naľakala života bez Maďarov a radšej by sa bola zmierila s to-tálnou maďarizáciou, ako ísť do neistoty nového štátoprávneho usporiadania. Takí sme boli a niektorí z nás takí aj zostanú: zvykli si počúvať príkazy pánov, poklon-kovať cudzím, ohýbať chrbát a profitovať z odrodilstva. Slovenská história sa hmý-ri renegátmi zapierajúcimi svoj slovenský rod.

NEROVNOPRÁVNE MANŽELSTVOIniciátori obskúrneho hnutia, nejakí La-dislav Zelinka, Oldřich Kučera a Peter

O OBAVÁCH SPOJENIA SR s ČR

Čechoslovakizmus občas ktosi vytiahne z naftalínu, ale bez nádeje na úspech

HLASY ZO ZÁHROBIA

Vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar a predse-da NR SR Ivan Gašparovič 17. júla 1992 v budove parlamentu v Bratislave zdravia poslancov po pod-pise Deklarácie o zvrchovanosti SR.


Štefina chcú získať 350-tisíc podpisov v petícii za vypísanie referenda o obno-vení Československa, ktoré by sa malo konať v roku 2018 pri príležitosti stého výročia založenia masarykovskej repub-liky. Je to smiešna iniciatíva v čase, keď sú oba štáty SR a ČR úspešne etablované v Európskej únii a Slovenská republika, na rozdiel od Česka, patrí do klubu kra-jín, ktoré prijali euro ako spoločnú menu. Československá republika po roku 1945 aj jej neskorší federatívny odvar bol neús-pešný príbeh nerovnoprávneho manžels-tva, ktorý sa nemohol skončiť inak ako rozvodom. Petr Pithart vyslovil bezpro-

stredne po rozchode myšlienku, ku ktorej sa mnohí českí politici doteraz neprizná-vajú, že spoločný štát by mohol vydržať, keby bol založený na vzťahu rovného s rovným. „Ale vzhľadom na moju zna-losť českých dejín si trúfam povedať, že to tak nikdy nebolo,” povedal Pithart kri-ticky do vlastných radov. Československo z pohľadu Čechov bolo len pokračovaním štátnosti „Zemí koruny české“, čo bola aj po 2. svetovej vojne, aj po roku 1989 iba obmena masarykovsko-benešovskej kon-cepcie unitárneho, vlastne len českého štátu.

SLOVENSKÉ PARADOXYZ dnešného pohľadu je nepochopiteľné, že v roku 1991 to niektorí predstavitelia slovenskej inteligencie nechceli vedieť a v októbrovom čísle Kultúrneho života uverejnili naliehavú výzvu Za spoločný štát, adresovanú Slovenskej národnej rade. Vo vyhlásení sa písalo: „Vedomí

si nenapraviteľných mravných a ekono-mických škôd, ktoré by priniesol rozpad ČSFR, odmietame všetky pokusy stavať obyvateľstvo pred hotovú vec...“ Nasle-doval dlhý zoznam signatárov, spisovate-ľov, hercov, politikov a občanov rôznych profesií. K výzve proti rozbíjaniu Česko-slovenska pripojili svoje podpisy Ľubomír Feldek, Oľga Feldeková, Tomáš Janovic, Milan Lasica, Július Satinský, Magda Vá-šáryová, Martin Bútora, Milan Šimečka, Iveta Radičová a ďalší. Niektorí z nich sa so Slovenskou republikou doteraz nesto-tožnili, iní sa s jej existenciou po rokoch predsa len zmierili. Pre hercov a herečky strata Prahy a vznik samostatného Slo-venska napokon neboli takou ranou, ako si mysleli, pretože opäť hrajú v českých filmoch a z existencie slovenských tele-víznych kanálov profitujú ako zabávači. Niektorí z tých signatárov sa prepracovali do poslaneckých lavíc, ďalší sa za „záslu-hy o republiku“ stali veľvyslancami a iné signatárky dokumentu ako Magda Vášá-ryová a Iveta Radičová dokonca kandido-vali na úrad prezidenta Slovenskej repub-liky, hoci ju nechceli.Slovenský svet bol vždy plný paradoxov, ale napriek tomu sa vzmáhal. Saltá Vášá-

ryovej, Radičovej, Bútoru a iných expo-nentov našej súčasnosti dnes nikoho ne-zaujímajú, ale bola by chyba zabudnúť na ne. A milovníci československého hokeja či futbalu by sa mali vymaniť z nostalgie a nehľadať spásu pre naše kluby a lepšiu

hru v spoločnej lige, ktorá by opäť bola iba českou ligou, podobne ako značka Made in Czechoslovakia by bola iba čes-kou značkou. Podobne ako bývalá spoloč-ná štátna zástava je iba českou zástavou. Spomenie si ešte ktosi, že za oných fede-rálnych čias nás v zahraničí poznali len ako Čechov, v lepšom prípade Čechoslo-vákov? Alebo niektorí načisto stratili pa-mäť a nikdy sa nepoučia z histórie?

ČESKOSLOVENSKÁ REPUBLIKA PO ROKU 1945 AJ JEJ NESKOR-ŠÍ FEDERATÍVNY ODVAR BOL NEÚSPEŠNÝ PRÍBEH NEROV-NOPRÁVNEHO MANŽELSTVA, KTORÝ SA NEMOHOL SKONČIŤ INAK AKO ROZVODOM.

TAKÍ SME BOLI A NIEKTORÍ Z NÁS TAKÍ AJ ZOSTANÚ: ZVYKLI SI POČÚVAŤ PRÍKAZY PÁNOV, POKLONKOVAŤ CUDZÍM, OHÝBAŤ CHRBÁT A PROFITOVAŤ Z ODRO-DILSTVA. SLOVENSKÁ HISTÓRIA SA HMÝRI RENEGÁTMI ZAPIERA-JÚCIMI SVOJ SLOVENSKÝ ROD.

Český ministerský predseda Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar podpísali Memorandum vlády Českej republiky a vlády Slovenskej republiky o roz-delení Československa (26. október 1992 v horskom stredisku Javorina).

OBSAH


MEDIÁLNE HARAŠENIETelevízna reklama sa drzo vrýva do psychiky diváka

TEXT MARTIN DUGAS • FOTO ARCHÍV

Keď sa pred desaťročiami na americkom trhu objavili prvé perlivé nápoje Alka-Seltzer, ruka na obale výrobku spúšťala do pohára s vodou najprv jednu šumivú tabletu s pôsobivým pohľadom na trb-lietavé bublinky. Keď po čase nahradili jednu pilulku dvoma, predaj sa zázračne zdvojnásobil. Kdesi tu si predchodcovia dnešných tvorcov reklamy uvedomili silu tichého zotročenia ľudského podvedomia

a rozprúdil sa tvrdý reklamný biznis. Ten sa najmä po zrode elektronických médií rozbujnel do obludných rozmerov dneš-ného masového vymývania mozgov, drzo a neodbytne útočiac na psychiku praktic-ky bezbranného diváka.

NIET ÚNIKUReklama nás dnes prenasleduje na kaž-

dom kroku, počnúc hlúpymi bilbordmi s autami v obkľúčení polonahých divo-žienok. Nevyhneme sa jej pri čítaní novín či v kaviarni so zapnutým rádiom. Vrchol agresivity však dosahuje televízna rekla-ma, ktorá nám drzo vlezie doslova do obývačky. Komerčné pauzy neprestajne prerušujú programy v najnapínavejších momentoch, zúfalý divák prepína kanály, na ktorých opäť naďabí na reklamu.

Ľudské rácio by po vzhliadnutí takto pro-pagovaného výrobku v predajni zavelilo: „Tak s týmto ma otravovali celý večer? Just si to nekúpim!“ V skutočnosti to však funguje opačne: inzerovaný tovar má najlepší odbyt, hoci kupujúci tak za-platí aj za reklamu, ktorá ho neprestajne otravuje. Ide totiž o útok na podprahové vnímanie, ktorý sa neštíti stupídnosti.

Prím tu zohrali vložky s krídelkami, drzo narúšajúc ženskú intimitu, ale nezaostal ani José v zálive či Vianoce ukulele. Bi-zarné kreatúry do nás štekotom s vyšším stupňom hlasitosti do vyšinutia hustia o výhodnosti kúpy všetkého, za čo inze-rent zaplatil. O pôžičkách, ktoré sú vý-hodné akurát pre banky, o potravinách, ktoré nespĺňajú základné hygienické nor-my. Niet úniku. Tento biznis totiž naba-ľuje tisíce tvorcov, agentov a manažérov v súkolesí ďalších biznisov so svojimi pre-dajcami i lobistami. A tí sú schopní to to ohlupovanie pretlačiť aj do legislatívy.

BEZZUBÝ ZÁKONNa Slovensku platí Zákon o reklame ešte z roku 2001. „Aj mňa otravujú časté re-klamy,“ zdôveril sa vo výročnej správe poslancom NR SR predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu Miloš Mistrík, „ale zákon je nastavený tak, že ich veľké množstvo povoľuje.“ Táto právna norma umožňuje 12 minút reklamy za hodinu, upútavky sa však do tohto času nezapo-čítavajú. Tak môžu spolu vziať z hodiny až 20 minút.Je rozhodne načim uvažovať o zmene zá-kona. Skrátiť povolenú minutáž komerč-ných páuz a zahrnúť do nich upútavky. Stálo by za úvahu zaviesť povinnosť vy-sielateľa vopred upozorniť na dĺžku re-klamy či zakázať zvyšovanie hlasitosti. Upraviť doterajšie vágne definície klam-livej či skrytej inzercie a úplne zakázať vystupovanie a ohlupovanie detí v rekla-mách a hlavne drasticky sprísniť sankcie.„Zákon bude možno treba celý prepra-covať, ale to sa už nebude týkať tejto vlády,“ nazdáva sa Mistrík. Bude určite ťažké obstrihať tvorivé krídla lobistov a tvorcov, rovnako ako krídelká na vlož-kách v stupídnej reklame.

V MÉDIÁCH


V KULTÚRE

Baťko Mináč ako prvý uviedol do slovenskej frazeológie termín národné bezdo-movectvoTEXT ĽUDOVÍT ŠTEVKO FOTO TASR / MAGDA BORODÁČOVÁ

Vladimír Mináč, jeden z našich najvýz-namnejších spisovateľov 20. storočia, excelentný esejista a novinár sa narodil 10. augusta 1922. Citát z jeho legen-dárnej eseje Dúchanie do pahrieb, ktorá vyšla pred vyše štyridsiatimi rokmi, ho-vorí k dnešku tak, akoby to napísal vče-ra: „Možno vychovávať celé generácie v opovrhovaní národnými hodnotami, možno bojovať celé desaťročia proti ná-rodnému povedomiu a národnej hrdosti, možno energicky drviť úchylky, ba aj ich nositeľov, možno hrdopýšsky ohŕňať nos nad národnou malosťou, nad obmedze-nou provinciálnosťou, možno lietať na požičaných krídlach a chváliť sa cudzím perím: národ napriek všetkému ostáva...“ Literárny vedec Vladimír Petrík o ňom napísal: „Dlhé desaťročia čnel ako bralo, do ktorého hromy rokov márne bijú.“ Nič výstižnejšie sa o Mináčovi vari ani nedalo napísať.

ARISTOKRAT DUCHACesta tohto velikána slovenskej kultúry bola drsná, občas krivolaká, ale vždy to bola chlapská cesta nepoddajného ducha.

Kým iní sa po Novembri 1989 chvatne stávali bojovníkmi na tribúnach, on bol po celý život tribúnom a rebelantom. Vy-čnieval aj ako aristokrat ducha. Lenže do vysokých stromov často udierajú blesky a doňho udierajú doteraz, lebo takým ako on sa na Slovensku ani po smrti nič neodpúšťa. V roku 1989 v eseji Návra-ty k prevratu bol baťko Mináč prvý, kto uviedol do slovenskej frazeológie termín „národné bezdomovectvo“, keď napísal: „Bezdomovci nie sú tí istí, ktorí musia z nevyhnutnosti spávať na cudzích sta-niciach a pod cudzími mostami. Skutoč-nými bezdomovcami sú tí, ktorí domov odmietajú ako zastaranú kategóriu.“Tak už vieme, komu nebol a nebude „ľa-vičiar Mináč“ nikdy po chuti. Možno nej-de ani tak o jeho komunistickú minulosť, ide skôr o jeho národovectvo a skeptický pohľad na prevrat s nežným prívlastkom.

VIZIONÁRBol to ten istý bitkár Mináč, ktorý sa nebál odísť do hôr s puškou v auguste 1944, ktorý si v roku 1990, keď Dubče-ka odvolali z čela Federálneho zhromaž-

denia, na protest vyzul topánky a bosý ho vyprevádzal z rokovacej sály, ktorý sa v roku 1989 v časoch revolučnej eufó-rie nebál vysloviť verejne iný názor, ako mala nová trieda zaslúžilých disidentov s titulmi získanými na socialistických vysokých školách. Mal na to právo a ako sa ukázalo i pravdu. On si svoje odslúžil v Slovenskom národnom povstaní a po-tom ako zajatec v koncentračných tábo-roch v Mauthausene a Dachau, popri kto-rých boli havlovské disidentské trampoty prechádzkami ružovým sadom.Popri úspešných prózach Smrť chodí po horách a románovej trilógii Živí a mŕtvi, Dlhý čas čakania a Zvony zvonia na deň, patria k stále aktuálnemu a brilantnému odkazu pre národ jeho knihy esejí: Tu žije národ, Sub tegmine, Dúchanie do pah-rieb, Odkiaľ a kam, Slováci, Hovory M.V roku 1970, teda 19 rokov pred mocen-ským prevratom napísal: „Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý trvá: to je naša cesta, náš zmysel, náš osud.“ Čo napísal, to platí.

VEČNÝ REBELANT

OBSAH


Od októbra 2014 pôsobíte ako veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike. Aké sú vaše dojmy z pobytu v Bratislave? Mali ste už možnosť navštíviť aj iné sloven-ské mestá alebo regióny?V rámci služobných ciest som navštívil všetky časti Slovenska. Zapôsobili na mňa predovšetkým ľudia. Spolu s tým, aké krásne, úžasne zachované a chránené spoločnosťou sú príroda, staroveké aj nie veľmi staré, ale vždy útulné mestá, his-torické a kultúrne pamiatky. Na jar som mal možnosť navštíviť rôzne mestá a zú-častniť sa na slávnostných ceremóniách pri príležitosti 70. výročia víťazstva nad fašizmom a oslobodenia Slovenska od na-cistov a spoznať, ako si úrady a miestni ľudia krásne a s citom uctievajú pamiatku vojakov Červenej armády. A skutočnosť, ako si Slováci pripomenuli oslobodenie Bratislavy na Slavíne za prítomnosti rus-kého ministra zahraničia S. V. Lavrova a oslavovali májové dni, bola pre mňa a mojich kolegov výrazným emotívnym zážitkom.

Bilaterálne vzťahy medzi Ruskou federá-ciou a Slovenskou republikou boli done-

NA TELO

dávna na relatívne vysokej úrovni. Ako ich hodnotíte teraz, po vzniku krízy na Ukra-jine?Základom našich bilaterálnych vzťahov sú hlboko zakorenené kultúrne a historic-ké putá a slovanská vzájomnosť, rovnako aj desaťročia skúseností zo vzájomne vý-hodnej pragmatickej hospodárskej spolu-práce. To nevymizlo, a myslím si, že ani

Sankcie podnietili Rusko urých-lene riešiť problémy domácej eko-nomiky, najmä smerom k zníženiu závislosti od Západu.

EÚ a USA by sa nemali oddávať ilúzii, že je niekto schopný izolo-vať Rusko.

TEXT LENKA EREMIÁŠOVÁ ĽUDOVÍT ŠTEVKO FOTO JANA BIROŠOVÁ

nevymizne. Túto hĺbku sme znovu pocí-tili počas osláv 70. výročia nášho spoloč-ného víťazstva nad fašizmom. Naše náro-dy prijali spoločnú pravdu o tejto vojne. A zhodne si uvedomujeme, že túto prav-du treba zachovať. Počas návštevy slo-venského premiéra Roberta Fica v Mos-kve 2. júna tohto roku sme sa uistili, že pretrváva záujem o partnerstvo, a to

EFEKT BUMERANGU

„DNES JE JASNÉ, ŽE IZOLÁCIA RUSKA, JEDNÉHO Z NAJVÄČŠÍCH ŠTÁTOV A VEĽ-MOCÍ, KTORÉ SA NACHÁDZA NA DVOCH KONTINENTOCH, JE VEC ABSOLÚTNE NEZMYSELNÁ A PATRÍ K SFÉRE POLITICKEJ FANTASTIKY ALEBO MYTOLÓGIE,” POVEDAL NA ZHRO-MAŽDENÍ NEFORMÁLNEHO EKONO-MICKÉHO FÓRA HOSPODÁRSKY KLUB V BRATISLAVE VEĽVYSLANEC RUSKEJ FEDERÁCIE NA SLOVENSKU, KTORÝ PÔ-SOBÍ V DIPLOMATICKÝCH SLUŽBÁCH OD ROKU 1972, OD SKONČENIA ŠTÚDIA NA ZNÁMEJ MOSKOVSKEJ VYSOKEJ ŠKOLE MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV. OVLÁDA ANGLICKÝ A SINHÁLSKY JAZYK, ALE BEZ PROBLÉMOV SA DOHOVORÍ AJ V SLO-VENČINE. MIMORIADNY A SPLNOMOC-NENÝ VEĽVYSLANEC RUSKEJ FEDERÁCIE NA SLOVENSKU - ALEXEJ LEONIDOVIČ FEDOTOV.


►

EUROMAJDAN NEBOL CIEĽOM, ALE IBA PROSTRIEDKOM NA UDRŽANIE GEOPOLITICKÉHO MOCENSKÉHO MONOPOLU „HISTORICKÉHO ZÁPADU“ A NA ZÍSKANIE KONKURENČ-NEJ PREVAHY NAD KRAJINAMI EUROÁZIJSKÉHO KONTINENTU.EFEKT

BUMERANGU

Ako dlhodobý cieľ vnímame vytvorenie spoločného hospodárskeho a humanitárneho priestoru na euroázijskom kontinente - od Lisabonu po Vladivostok.

A. L. Fedotov: Akékoľvek rozhodnutia našich západných partnerov, týkajúce sa národných a bezpečnostných záujmov Ruska, vyvolajú z našej strany adekvátnu reakciu

predovšetkým zo strany podnikateľských kruhov oboch krajín. Ukrajinská kríza nepriamo ovplyvňuje mnohé veci, ale na naše vzťahy priamo nepôsobí a myslím si, že ich ani nemôže ovplyvniť.

Ako sa podľa vášho názoru znížil objem vzájomného obratu tovaru medzi Sloven-skom a Ruskom?

Obrat tovaru medzi našimi krajinami klesol v uplynulom roku o 12 percent na 8,19 miliardy dolárov. V prvom štvrťroku tohto roku je pokles ešte väčší - o 40 per-cent. Prejavilo sa pôsobenie objektívnych faktorov, ako je krízová situácia a celosve-tový pokles ceny ropy, pokles kurzu rubľa voči euru a doláru a tým aj obmedzenie príležitostí pre ruských dovozcov.

Nezapríčinili túto situáciu najmä sankcie?Samozrejme, stav ovplyvnili aj sankcie, hoci v mnohých ohľadoch pôsobia na biznis nielen ekonomicky, ale aj psycho-logicky. Súčasne táto situácia podnietila vytvorenie nových príležitostí pre podni-kateľov. Napríklad, investovanie v Rusku je teraz výhodnejšie ako nikdy predtým; presun alebo založenie nových výrobných

Veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku –Alexej Leonidovič Fedotov.

OBSAH


podnikov v Rusku a následný predaj či vý-voz produktov do EÚ a SNŠ, do ázijsko-pa-cifického regiónu vzbudili záujem veľkého počtu podnikateľov, a nielen európskych. Potenciál pre rozvoj našej spolupráce so Slovenskom v tradičných oblastiach, ako sú energetika, dopravná infraštruktúra, automobilové a strojárske odvetvie, je za-chovaný a myslím si, že sa bude realizovať v krátkodobom horizonte.

Premiér Robert Fico patrí medzi kriti-kov ekonomických sankcií proti Rusku, považuje ich za dvojsečný meč. Prečo Európska únia nechce zrušiť sankcie, a to ani po prijatí Minských protokolov, v ktorých Putin jasne podporil prímerie a skončenie bojových akcií na juhovýcho-de Ukrajiny?Sankcie sú výsledkom právne a faktolo-gicky nepodložených obvinení zo strany určitých kruhov USA a EÚ o údajne exis-tujúcej ruskej participácii v konflikte na Ukrajine. Otvorene povedané, sankcie sú výsledkom umelo vyvolanej politic-kej krízy tzv. euromajdanu s následným ozbrojeným štátnym prevratom, ktorý podporoval Washington a Brusel. Euro-majdan nebol cieľom, ale iba prostried-kom na udržanie geopolitického mocen-ského monopolu „historického Západu“ a na získanie konkurenčnej prevahy nad krajinami euroázijského kontinentu. V EÚ už mnohí pochopili dôsledky ob-rovských ekonomických strát z umelého prerušenia vzťahov s Ruskom, ktoré vnú-tili Európskej únii Spojené štáty. Zatiaľ čo objem obchodu medzi Ruskom a EÚ sa v roku 2014 znížil o takmer 12 per-cent, náš obrat tovaru so Spojenými štát-mi americkými za rovnaké obdobie vzrás-tol o 5,6 percenta. Teda, kto má prospech z tejto situácie? Zo svojej strany bolo Rusko nútené podstúpiť odvetné kroky. Západný svet v plnom rozsahu pocítil efekt bumerangu svojej politiky.

Aké sú podľa vás celkové straty Európskej únie v dôsledku politiky sankcií?Celkové straty Európskej únie v dôsledku sankcií viaceré zdroje uvádzajú vo výške zhruba 100 miliárd dolárov. Prirodzene, západné sankcie majú negatívne dôsled-ky aj na ruskú ekonomiku, ale doteraz nespôsobili a zrejme ani nespôsobia jej hlbokú krízu, a najmä nie jej rozpad, ako očakávali iniciátori ich uvalenia. Rusko sa

s námahou, ale úspešne adaptuje a preko-náva vzniknuté problémy.

Ako prekonáva sankčnú krízu Ruská fede-rácia?Ako sa hovorí, každé zlo je na niečo dob-ré. Sankcie podnietili Rusko urýchlene riešiť problémy domácej ekonomiky, najmä smerom k zníženiu závislosti od Západu. Na riešenie tejto kľúčovej úlohy je zameraný program obrody národnej

priemyselnej výroby, politika substitúcie importu. Zameriavame sa na intenzifiká-ciu ázijského vektora našej zahraničnej hospodárskej politiky, na rozširovanie vzájomných vzťahov s krajinami BRICS a ázijsko-pacifického regiónu. Nezname-ná to však, že odmietame spoluprácu s EÚ; sme pripravení na spoluprácu v ši rokom formáte za rovnoprávnych pod-mienok. Dúfame, že v západnej politike predsa len prevládne zdravý rozum a san-kcie budú zrušené.

Podľa Sergeja Lavrova strategické par-tnerstvo Ruska a Európskej únie neprešlo skúškou pevnosti - Brusel uprednostnil konfrontáciu. Európska únia, ovplyvnená Spojenými štátmi, podporila štátny pre-vrat a nepokoje na Ukrajine. Myslíte si, tak ako mnoho politikov, že sa kríza medzi Zá-padom a Ruskom tak skoro neskončí?Situácia, ktorá vládne dnes v našich vzťa-hoch, objektívne nezodpovedá záujmom ani Ruska, ani členských štátov EÚ. EÚ a USA by sa nemali oddávať ilúzii, že je niekto schopný izolovať Rusko. Ale to, čo sa naozaj stalo a je na škodu politické-ho dialógu Ruska s EÚ, je strata dôvery v našich vzťahoch. Jej obnovenie si vy-žiada určitý čas, a čo je najdôležitejšie - politickú vôľu. Naša strana ju prejavuje, čo opakovane vyhlasovalo a potvrdzovalo ruské vedenie. A čo sme dostali na oplát-

ku? Prehĺbenie deliacich čiar v spoloč-nom priestore, politizáciu ekonomických projektov ruskej proveniencie, manipulo-vanie s tézou o „ruskej hrozbe“. Politic-ký realizmus, elementárny zdravý rozum našich partnerov by mali skôr či neskôr zvíťaziť. Bolo by lepšie, aby sa tak stalo čo najskôr.

Nie je politika deliacich čiar medzi Výcho-dom a Západom krátkozraká v čase, keď musí svet čeliť mnohým spoločným hroz-bám?Samozrejme. Brusel a Washington by mali konečne pochopiť, že bez ruskej účasti nebudú schopní efektívne čeliť takým výzvam, ako je iránsky jadrový program, sýrske urovnanie, islamský ra-dikalizmus, nadnárodná trestná činnosť, obchodovanie s drogami… Dovoľte mi pripomenúť, že sme dôsledne presadzo-

NA TELO

►

ZATIAĽ ČO OBJEM OBCHODU MEDZI RUSKOM A EÚ SA V ROKU 2014 ZNÍŽIL O TAK-MER 12 PERCENT, NÁŠ OBRAT TOVARU SO SPOJENÝMI ŠTÁTMI AMERICKÝMI ZA ROVNAKÉ OB-DOBIE VZRÁSTOL O 5,6 PER-CENTA. TEDA, KTO MÁ PROS-PECH Z TEJTO SITUÁCIE?


vali a obhajujeme prehlbovanie dialógu medzi EÚ a Eurázijskou ekonomickou úniou. Utvorenie stabilných a transpa-rentných kontaktov medzi EEÚ a EÚ umožní sformovať základ pre prechod na dokonalejšie formy spolupráce v dlhodo-bom horizonte, ktoré by spĺňali záujmy členských krajín oboch organizácií. Ako dlhodobý cieľ vnímame vytvorenie spo-ločného hospodárskeho a humanitárneho priestoru na euroázijskom kontinente - od Lisabonu po Vladivostok.

Kyjev namiesto celonárodného dialógu spustil masívnu vojenskú akciu na juho-východe Ukrajiny pod názvom antiteroris-tická operácia. Mala nejaké opodstatnenie táto trestná vojenská výprava proti vlast-ným občanom? Čo je v pozadí konfliktu?Prvotnou príčinou ukrajinskej krízy, ako som už povedal, je protiprávna zmena

moci prostredníctvom ozbrojeného štát-neho prevratu, ktorý uskutočnili naci-onalistické a extrémistické sily s podpo-rou USA a niektorých západných krajín. Opakovane to priznávali vo Washingtone, a to aj na najvyššej úrovni. Nezákonnosť zmeny vlády nedávno potvrdil svojím dekrétom prezident Porošenko. Takýto vývoj udalostí neuznali regióny na juho-východe Ukrajiny a Kyjev namiesto dialó-gu začal trestnú výpravu proti nim s po-užitím ozbrojených síl, ktorú pomenoval antiteroristická operácia. Kyjev podnietil občiansku vojnu, v ktorej ostreľoval de-lostrelectvom domy, školy, nemocnice, vlastné civilné obyvateľstvo.

Vojenský konflikt na juhovýchode Ukrajiny majú riešiť Minské dohody. Prečo sa nedo-držiavajú?Podstatné spomalenie procesu imple-

mentácie Minských protokolov aj naďalej spôsobuje nekonštruktívny postoj kyjev-ských úradov, ktoré sa vyhýbajú priame-mu dialógu s vedením DĽR a LĽR, neu-skutočňujú politické reformy dohodnuté v Minsku, udržujú ekonomickú blokádu obyvateľstva juhovýchodných regiónov, naďalej sústreďujú pri demarkačnej línii ťažké zbrane, neustále ostreľujú obytné štvrte DĽR. Skrátka, tieto ich aktivity vážne podkopávajú dohody, dosiahnuté v Minsku na najvyššej úrovni.

Situáciu v Donecku a Luhansku možno označiť za humanitárnu katastrofu, ktorá sa odohráva bezprostredne za hranicami Ruskej federácie. Čo robí Rusko v pod-mienkach pokračujúcej blokády tohto úze-mia ukrajinskou vládnou mocou?Rusko posiela do zóny konfliktu veľký objem humanitárnej pomoci. Do Luhan-ska a Donecka už odišlo 30 humanitár-nych konvojov s potravinami, detskou výživou, liekmi a zdravotníckym zariade-ním, stavebnými materiálmi, pohonnými hmotami s celkovou hmotnosťou vyše 36-tisíc ton. V našej krajine sme prijali vyše milióna utečencov z Ukrajiny. Vyt-vorili sme pre nich pracovné príležitosti a poskytli vzdelávanie deťom a mládeži. Robíme veľa aj pre to, aby sa ekonomika celej Ukrajiny udržala nad vodou. Dodá-vame zemný plyn za subvencované ceny, elektrinu za sadzby ako na domácom trhu, uhlie bez požadovania zálohovej platby.

Udalosti na východnej Ukrajine sú podľa premiéra Roberta Fica typickým dôkazom toho, že v medzinárodnej politike neexis-tujú viac nijaké hodnoty. Je to jednoznačne boj o moc a jediným riešením je usporia-danie rovnováhy vo svete. Súhlasíte s tým-to názorom?Naozaj, tvrdenie, že dnešná medzinárod-ná politika sa zameriava na zachovanie všeľudských hodnôt, je pochybné. Boli sme svedkami barbarského bombardova-nia Juhoslávie jednotkami NATO, invázie do Iraku, Líbye, súhlasného stanoviska mnohých krajín k útokom proti legitím-nej vláde Sýrie. Vidíme, ako sa dnes pod falošnými zámienkami porušovalo a na-ďalej porušuje medzinárodné právo. Jed-ným z príkladov je uznanie nezávislosti Kosova západnými krajinami bez dodr-žania akýchkoľvek právnych a demokra-►

OBSAH


tických postupov. Taká rozsiahle uplatňo-vaná prax s použitím dvojakých metrov, vnímaná v širších súvislostiach, vháňa ľudstvo do záhuby.

Senátor John McCain v rozhovore pre Fox News Channel nazval zahanbujúcou sku-točnosť, že USA neposkytujú zbrane ve-deniu Ukrajiny. Ako bude Rusko reagovať v situácii, keď prezident Obama nebude schopný odolávať nátlaku Kongresu a zač-ne dodávať Kyjevu tzv. smrtiace zbrane?Mnohí politickí lídri vrátane účastníkov „normandského formátu“ uznávajú, že pre ukrajinskú krízu je nemožné vojen-

ské, resp. násilné riešenie. Akékoľvek vyhlásenia a vyzývanie na posilnenie vo-jenskej moci Kyjeva dodávkami smrtia-cich a iných zbraní sú v rozpore so zmys-lom a obsahom Minských protokolov, sú neuvážené a provokatívne. Nahrávajú „strane vojny“ v ukrajinskom vedení a sú v podstate nezodpovedné. V tomto zmys-le je uváženým rozhodnutie amerického Kongresu o zamietnutí financovania po-moci inštruktorom pre výcvik príslušní-kov práporu Azov pre ich neonacistickú entitu.

Americký kongres tým vlastne priznal,

o čom sa v Európskej únii oficiálne neho-vorí, že do občianskej vojny na Ukrajine sú zapojené, vôbec nie marginálne, ne-ofašistické ozbrojené skupiny. Nie je za tohto stavu volanie po vyzbrojovaní ukra-jinskej armády modernými zbraňami ha-zardom?Otvorená zostáva otázka kam, do akých rúk sa napokon dostanú zbrane, ktoré kyjevská moc získa zo zahraničia. Upria-mili sme pozornosť na rad nedávnych vyhlásení predstaviteľov vedenia niekto-rých krajín EÚ o možnosti a prípustnosti zbrojných dodávok na Ukrajinu a na už poskytovanú vojenskú podporu kyjev-ským orgánom. Také hlášky v poslednom čase počuť z Litvy. Súčasne sa tvrdí, že neexistujú nijaké prekážky a obmedzenia pre také konanie. Hoci však nie je vyhlá-sené zbrojné embargo BR OSN na dodáv-ky zbraní Ukrajine, jestvuje celý systém medzinárodných obmedzení a zákazov prijatých členskými štátmi OBSE, naprík-lad Zásady regulácie transferov konvenč-ných zbraní, Dokument OBSE o ručných a ľahkých zbraniach a Medzinárodná zmluva o obchode so zbraňami. S ohľa-dom na plány kyjevskej „strany vojny“ sú dodávky zbraní nielen hrozbou definitív-neho zmarenia Minských protokolov, ale môžu ohroziť bezpečnosť Ruska. Boli sme svedkami viacnásobného ostreľova-nia Rostovskej oblasti z ukrajinskej stra-ny. Akékoľvek rozhodnutia našich západ-ných partnerov, týkajúce sa národných a bezpečnostných záujmov Ruska, vyvola-jú z našej strany adekvátnu reakciu.

Je federalizácia juhovýchodnej Ukrajiny nevyhnutná? Alebo je tu možnosť, že kon-flikt zamrzne a jeho ďalšie rozvíjanie zo-stane trvalou hrozbou?O budúcnosti vnútornej štruktúry Ukra-jiny by mali rozhodovať samotní Ukrajin-ci. Moskva nenavrhuje federalizáciu alebo autonómiu pre samostatne vyhlásenú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, ale Kyjev by mal s nimi viesť priamy dia-lóg o základoch budúceho vzájomného pôsobenia. Povedané je to už v Minských protokoloch. Konflikt v akejkoľvek forme, zmrazený alebo horúci, je nežiaducou perspektívou. Problematika určenia bu-dúceho usporiadania Ukrajiny je hlavným bodom na „cestnej mape“, schválenej vo februári v Minsku. A jednou z hlavných tém na rokovaniach príslušnej kontaktnej

►

NA TELO

PRVOTNOU PRÍČINOU UKRAJINSKEJ KRÍZY, AKO SOM UŽ POVEDAL, JE PROTIPRÁVNA ZMENA MOCI PROSTREDNÍCTVOM OZBROJENÉHO ŠTÁTNEHO PREVRATU, KTORÝ USKUTOČNILI NACIONALISTICKÉ A EXTRÉMISTICKÉ SILY S PODPOROU USA A NIEKTORÝCH ZÁPADNÝCH KRAJÍN.


skupiny. Najdôležitejšia vec - Ukrajina musí byť štátom pre všetkých občanov, všetky časti krajiny a všetky skupiny oby-vateľov. Harmonizovať vzťahy a postoje je úloha ukrajinského vedenia. To je ne-vyhnutný predpoklad pre udržanie jed-notného štátu.

Médiá v Európskej únii ani u nás neinfor-mujú o aktivitách neonacistických skupín na Ukrajine. Niektorí politickí predstavite-lia Ukrajiny ako Bileckij alebo Jaroš sa do-žadujú etnicky čistej Ukrajiny, odstránenia Rusov a Židov. Prečo podľa vášho názoru Európska únia ignoruje tento ukrajinský neonacistický vírus?Môžeme spomenúť dva dôvody. Na jed-nej strane, neonacistická loby na Západe je dosť silná a je nositeľom revanšistic-kých názorov politickej triedy niekto-rých európskych krajín, ako sú napríklad pravidelné pochody, pamätné podujatia na počesť legionárov Waffen-SS v po-baltských štátoch za podpory štátnych úradov. Na druhej strane, ako pozoru-

jeme teraz na Ukrajine, je to skrytý me-chanizmus využívania extrémistických elementov na odstraňovanie, zastrašova-nie a šikanovanie ľudí, ktorí nesúhlasia s politikou Kyjeva. V tomto regióne stá-le pôsobia dobrovoľnícke prápory, ktoré sa nepodriaďujú kyjevskému veleniu, neskrývane používajú nacistickú symbo-liku a „preslávili sa“ krutými zverstvami voči vlastnému obyvateľstvu. EÚ pred tým zatvára oči pravdepodobne preto, že mainstreamom súčasnej politiky je bez-podmienečná podpora kyjevských orgá-nov, ktoré prisahali vernosť Západu. Za takéto krátkozraké správanie však môžu draho zaplatiť európske krajiny, v kto-rých už aj tak silnie radikalizmus. Vírus šíriaceho sa nacionalizmu a neonacizmu môže ohroziť samotnú existenciu európ-skej civilizácie.

Ako vidíte budúcnosť vzťahov medzi Rus-kou federáciou a Európskou úniou?Napriek tomu, že sa dnes vzťahy medzi Ruskom a EÚ podrobujú vážnym skúš-

kam pevnosti, potenciál nášho partner-stva je obrovský. Európska únia je naším najväčším obchodným a ekonomickým partnerom. Rusko v dohľadnej budúc-nosti zostane aj naďalej kľúčovým do-dávateľom energie do Európy. Sme vždy otvorení a prijali sme spoločnú pozíciu s našimi úniovými partnermi v tom, že Rusko potrebuje silnú Európsku úniu a EÚ silné Rusko. Bezpochyby, ruské su-rovinové zdroje by spoločne s európsky-mi technológiami vytvorili univerzálne príležitosti pre rozvoj euroázijského prie-storu. V súčasnosti je naliehavou úlo-hou prekonanie zvrátenej logiky sankcií a hrozieb, prejsť ku konštruktívnemu hľadaniu rozuzlenia nahromadených problémov. Myslím si, že je všetkým jas-né, že inej rozumnej alternatívy na pokra-čovanie vzájomne prospešnej spolupráce medzi Ruskom a EÚ jednoducho niet. Veľa väzieb nás spája geograficky, ekono-micky, kultúrne, historicky a ľudsky.

OBSAH


POVSTANIE BEZ POZLÁTKYO SNP sa hovorí ako o hrdinskom čine, v skutočnosti však Ne-mecku spôsobilo len malé straty. Dokonca ani nezastavilo výro-bu v zbrojovkách v Dubnici a Považskej Bystrici pre Nemecko. Na druhej strane spôsobilo značné straty Sovietskemu zväzu a štátom protihitlerovskej koalície. Kvôli nemu Sovietsky zväz zmenil pôvodný zámer, aby sovietska armáda, nachádzajúca sa severne od Karpát, postupovala západným smerom. Očakával, že nemecká armáda, ktorá bola južne od plánovaného postu-pu, toto územie z obavy pred obkľúčením opustí bez boja. Pre-to zaútočil na juh, na územie, o ktoré sa nielenže neplánovalo bojovať, ale ktoré bolo aj hornaté, zalesnené a opevnené, teda nevhodné pre útočníka. Tento útok si vyžiadal životy 30-tisíc sovietskych a československých vojakov.Peter Bielik, Bratislava

NIJAKO SA NEVYZNAMENALITraja zo štyroch našich prezidentov sú z východu. Nemám nič proti východniarom, mám medzi nimi veľa priateľov. Rozču-ľuje ma však, že ani jeden z týchto prezidentov sa nijako ne-vyznamenal. Michal Kováč dal amnestiu svojmu synovi a jeho kumpánom. Schuster sa predviedol ešte výraznejšie – primára, ktorý mu zachránil život, dohnal do blázinca. Tretí dobrodinec zasa rozdeľuje prezidentský plat chudobným. Na Slovensku je však toľko chudoby, že by nestačili ani jeho milióny, ktorých má iste dosť.Mgr. Peter Ondruška, Stará Turá

NOVODOBÝ ŽALÁR NÁRODOVEurópska únia nie je nič iné ako novodobý žalár národov. Bru-sel by mal v budúcnosti fungovať len ako druhý Norimberg pre tých, čo toto nedemokratické a zotročovacie svinstvo vymysleli. Výrok Andreja Hlinku „Tisícročné manželstvo s Maďarom sa nevydarilo, musíme sa rozísť“ je stále aktuálny. Vlády už nesmú ustupovať tomuto molochovi, ale strážiť si suverenitu za každú cenu.Stanislav Chúpek, Bytča

ZACHRÁŇ SA, KTO MÔŽEŠBlížia sa voľby a politici sa držia hesla Zachráň sa, kto môžeš. Matovič z čisto nezištných dôvodov zachraňuje Lipšica, nezišt-ného a čistého človeka. Žitňanská, ktorá v jeden deň vyhodila 11 predsedov okresných súdov, sa z potápajúcej SDKÚ zachrá-nila útekom do Mosta-Híd. No a čo predvádza KDH, je unikum. Zobrali medzi seba Hlinu, ktorý je všetkým na posmech. Ak by Figeľovi chýbal čo i len jeden hlas, zavolá do koalície aj Lucifera z pekla.čitateľ z Bánoviec nad Bebravou

TRIANON JE MAĎARSKÁ TRAUMANa Slovensku stále pretrváva násilná maďarizácia, ktorá utlá-ča náš národ na jeho vlastnom území. Keď maďarón vstúpi na akúkoľvek zem, zmení ju na žalár národov. Hrozné je to, že si to predstavitelia nášho štátu vôbec nevšímajú. Nikto z nich ne-reagoval na Bugárovu knihu Žijem v takej krajine, kde napáda Trianon. To je trestný čin! Trianon, maďarská trauma, pritom vyriešil útek zo žalára národov. A teraz nám maďaróni robia žalár v našej republike.Ján Nemček, Kremnica

ZODPOVEDNOSŤ V HMLEDobrý anjel si urobil z vládneho špeciálu pohodlný aero-taxík, platený z peňazí daňových poplatníkov. Ukázal občanom, ako sa dá podnikať v službách najvyššieho štátneho predstaviteľa. Som rád, že sa o to začala zaujímať tlač. Kiska za 9 mesiacov rozdal občanom v núdzi približne 63-tisíc eur. Za ten istý čas na súkromných letoch okradol štát o 201 600 eur. Po odpočítaní rozdaných peňazí má čistý zisk 138 600 eur. Zodpovednosť za takéto šafárenie sa stráca v hmle.čitateľ

BANÁNOVÁ REPUBLIKADo jednej televíznej relácie raz expert z KDH priniesol so sebou banán ako výdobytok doby, keďže vraj ich tu za tých neschop-ných komunistov veľa nebolo. Len akosi zabudol pozname-nať, že tí komunisti, aj keď možno menej, tie banány dovážali za svoje. Tie dnešné dovážame skoro s osemtisícovým dlhom v eurách na jedného nášho obyvateľa. Ich cena pritom presahuje v prepočte 50 korún, tak si ich aj tak často nedoprajeme. Za „to-talitníkov“ sme na jedného obyvateľa konzumovali o 40-50 kg viac zeleniny a ovocia ako v súčasnosti, lebo boli lacné a naše. Práca takéhoto experta môže našu dedovizeň nasmerovať iba do niektorej nádhernej banánovej republiky.Stanislav Kalina, Trenčianska Teplá

Z POŠTY KRESBA: ANDREJ MIŠANEK


OSUDNÉ ROZHODNUTIETEXT PETER JÁNOŠÍK • FOTO ARCHÍV

V auguste si pripomíname smutné 70. výročie zhodenia atómových bômb na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki. Spojené štáty k tomuto kroku pristúpili, keď aj po šiestich mesiacoch intenzívne-

ho bombardovania 67 japonských miest odmietala japonská vláda prijať ultimá-tum obsiahnuté v Postupimskej dekla-rácii. Americké armádne letectvo zvrhlo v pondelok ráno 6. augusta 1945 na Hi-

rošimu atómovú bombu Little Boy, o tri dni neskôr Fat Man na Nagasaki. Tieto dve bomby sú pritom jedinými atómový-mi zbraňami použitými vo vojne v celej histórii ľudstva.O tom, kam majú bomby dopadnúť, roz-hodoval výbor v americkom Los Alamos. Ako možné ciele odporúčal Kjóto, Hiroši-mu, Jokohamu a arzenál cisárskej armády v Kokure. Na Hirošimu padlo rozhodnutie ako na dôležitý armádny sklad a prístav uprostred mestskej priemyselnej oblasti. Okolostojace kopce mali znásobiť účinok a zvýšiť poškodenie spôsobené výbuchom.Asi hodinu pred bombardovaním zachytil japonský radar americké lietadlá blížia-ce sa k južným hraniciam. Rádiolokátor v Hirošime zistil, že prilieta málo lieta-diel, nie viac ako tri. Aby Japonci šetrili palivo, rozhodli sa neposlať stíhačky pro-ti takej malej formácii. Toto rozhodnutie bolo osudné. Rádius celkového zničenia Hirošimy bol asi 1,6 kilometra s násled-ným požiarom v okruhu 11 štvorcových kilometrov. Tridsať percent z 350-tisí-covej populácie veľkomesta zahynulo v okamihu, ďalších 30 percent podľahlo svojim zraneniam neskôr. USA pritom odmietli akúkoľvek kritiku svojho činu.

V ZAHRANIČÍ

NEPRIPRAVENÍ NA VOJNU

TEXT MICHAL HORIČ

Vyše 1 100 hostí zo 70 štátov, medzi ktorými nechýbali delegácie prezidentov a premiérov dvanástich krajín, sa stretlo v Bratislave na 10. medzinárodnej konfe-rencii GLOBSEC 2015. Podobne ako na stretnutí Bilderbergu, aj tu sa objavili hostia z Ruska. Bývalý štátny tajomník ruského ministra financií Sergej Aleksa-čenko „prezradil“, že Rusko je slabé a na

rozsiahlejšiu vojnu vraj nie je pripravené. Podobne sa vyslovil historik Zubov aj bývalý švédsky premiér Bildt. Možno sa mu cnie, že Švédi už dávno nepodnikli do Ruska inváziu. Títo páni akosi zabudli na dohodu medzi NATO a Moskvou z roku 1997, v ktorej sa aliancia zaviazala neroz-miestniť v blízkosti hraníc Ruska ťažké zbrane a vojakov.Počas bratislavskej konferencie prišlo aj k do hode o ťažbe a transporte plynu z vý cho dosibírskych lokalít medzi fir-mami Gazprom a Royal Dutch Shell. Okrem toho sa práve počas rokovania GLOBSEC-u v Petrohrade uskutočnila

ekonomická konferencia, na ktorej Puti-nova delegácia podpísala s predstaviteľ-mi veľkých firiem iných štátov rad do-hôd o ekonomickej spolupráci. Takže nie GLOBSEC, ale Rusko prispelo k zmierne-niu napätia a tým aj k zvýšeniu bezpeč-nosti. Sily rýchleho nasadenia, rozmiest-nenie zbraní a podnecovanie konfliktu na Ukrajine k tomu určite neprispievajú. Plamenné bojovné prejavy neprinies-li nijaké riešenie v oblasti bezpečnosti a už vôbec nie problémov ako imigrácia a prípadný bankrot Grécka. Zrejme to pre politické špičky nie sú až také dôležité témy.

OBSAH


V ZAHRANIČÍ STRANU PRIPRAVILA: ZUZANA MAKOVSKÁ

HISTORICKÁ DOHODAMinistri zahraničných vecí Británie, Číny, Francúzska, Ruska a Spojených štátov dospeli k dohode, o ktorej sa rokovalo viac ako 20 mesiacov. Predstavitelia sve-tových mocností uzav

BOHATÍ CHUDOBNÍ POLITICI OBČANIA · 2015. 12. 30. · cií Janis Varufakis, ktorý zároveň...

Documents

Transcript of BOHATÍ CHUDOBNÍ POLITICI OBČANIA · 2015. 12. 30. · cií Janis Varufakis, ktorý zároveň...